„Násilie na ženách sa týka nás všetkých“

Prezídium PZSR |MM|   „Násilie na ženách sa týka nás všetkých“ je odkaz, ktorý bude v poslednom novembrovom týždni šíriť takmer 50 policajných preventistov v spolupráci s koordinátormi prevencie kriminality pôsobiacich na okresných úradoch v sídle kraja po celom Slovensku.

     Polícia pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách pripravila preventívnu kampaň. Verejnosti má pripomenúť, že i na Slovensku sú ženy - obete násilia a toto násilie je páchané najmä „za zatvorenými dverami“ domácností. Počas kampane budú policajti poskytovať informácie o formách násilia a trestno-právnej rovine násilia. Záujemcom poskytnú  rady ako sa správať v prípade násilia, kam sa obrátiť v prípade potreby pomoci, keď sa sami stanú obeťou násilia, ale i vtedy, ak majú vedomosť o násilí páchanom v našom okolí.

     Páchanie násilia sa vzťahuje k trestným činom proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Trestný zákon neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia. Takéto konanie  zahŕňa do skutkových podstát niektorých trestných činov. Sú to najmä trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestný čin ublíženia na zdraví, trestný čin znásilnenia, trestný čin obmedzovania osobnej slobody a ďalšie.

     Život, zdravie, sloboda, či iné práva sú hodnoty spoločnosti, ktoré chráni Trestný zákon. Ak dochádza k ich ohrozeniu alebo porušeniu je potrebné zasiahnuť. V prípadoch násilia má polícia zákonné oprávnenie vykázať násilníka zo spoločného obydlia a zakázať mu vstup do obydlia počas 48 hodín od vykázania. V roku 2013 polícia realizovala toto zákonné oprávnenie u 302 mužov násilníkov. V prvom polroku roku 2014 to bolo v 138 prípadoch.

     Všetci môžeme robiť mnoho aktívnych krokov, aby sme ochránili ženy a veľakrát aj ich deti pred násilím agresora. Ak vieme, že v našom okolí dochádza k násiliu je potrebné vzniknutú situáciu riešiť a nemlčať. Úlohou Policajného zboru je pomáhať a chrániť, preto by poškodení nemali váhať a s dôverou sa kedykoľvek obrátiť na políciu.

     Každý má právo na život bez násilia – nikto nemá právo týrať iného.

Odporúčania a rady polície v súvislosti s násilnou kriminalitou

Násilná kriminalita

Čo robiť v prípade priamej hrozby násilia?

Ø       snažiť sa dostať medzi ľudí, podľa možností do blízkosti vozovky, kde je väčší predpoklad, že si nás niekto všimne a pomôže nám,

Ø       volať o pomoc a podľa možností telefonicky privolať políciu a oznámiť udalosť,

Ø       na základe svojej fyzickej kondície ako i nebezpečnosti páchateľa a ďalších okolností v konkrétnej situácii zvážiť možnú obranu, aby nebola zjavne neprimeraná útoku a ten kto sa bráni nečelil obvineniu z trestného činu,

Ø       zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi, čo má oblečené, aký je vysoký, pokúsiť sa odhadnúť jeho vek, všimnúť si farbu očí, črty tváre ako je tvar hlavy, strih vlasov a ich farba, čelo (vysoké), nos (orlí, široký, hrubá nosná prepážka), uši (odstávajúce, veľké), brada (vysunutá, predelená, s jamkou), či bol alebo nebol zarastený, prípadne obočie (husté, zrastené), ako sa vyjadroval, či mal rečovú vadu, nejaký prízvuk, dialekt, možno nejaké poruchy motoriky (potácanie, krívanie), špecifiká chôdze, tetovania, jazvy, ak použil zbraň, možno niečo k jej opisu, samozrejme odkiaľ prišiel, ktorým smerom unikal, proste všetko, čo by mohlo policajtom, kriminalistom pomôcť,

Ø       snažiť sa nepodľahnúť panike (sústredenie sa na „tu a teraz“, pomáha hlboký nádych a výdych),

Ø       páchateľovi sa nevyhrážať udaním na polícii, aby sme ho neprovokovali k závažnejšej forme konania (aby v panike nezvolil formu fyzickej likvidácie, nedošlo k „umlčaniu obete“).

Domáce násilie

Čo robiť v prípade, ak sme obeťou domáceho násilia?

Ø         odporúčame mať po ruke informácie o krízových centrách, telefonických linkách podpory a iné, ktoré je možné získať na internetu, ale aj prostredníctvom polície,

Ø         privolať políciu a neváhať oznámiť udalosť skôr než sa násilie vystupňuje,

Ø         o probléme je potrebné rozprávať s okolím, zdôveriť sa a požiadať o pomoc svojich blízkych (rodinu, priateľov).

Ako môžeme pomôcť, keď sme svedkom násilia?

Ø       svedectvo je dôležité najmä do budúcna, aby mohla polícia takémuto páchateľovi zabrániť v pokračovaní trestnej činnosti,

Ø       poskytnutie svedectva chráni ostatných pred prípadnou recidívou a samozrejme pomáha k zadržaniu alebo vypátraniu páchateľa,

Ø       ochota svedčiť a poskytnúť obraz o násilnom trestnom čine je jedným z predpokladov, aby mohol byť násilník postavený pred súd a za svoje konanie niesol zodpovednosť,

Ø       neváhať ihneď privolať políciu a udalosť oznámiť, pretože ide o bezpečnosť obetí domáceho násilia, ktorými môžu byť aj deti,

Ø       obeti násilia poskytnúť podľa možností prvú pomoc, ak si to situácia vyžaduje a psychicky ju podporiť, netváriť sa, že sa nič nedeje, že o ničom nevieme a dať najavo možnosť podpory poskytnutím svedectva, je vhodné situáciu nezľahčovať jej bagatelizovaním, nepoužívať terminológiu, ktorá vec zjednodušuje nahrádzaním násilia zjemňujúcimi slovami, ako hádka, konflikt a podobne.

Znásilnenie

Ako predchádzať znásilneniu?

Ø         vyhýbať sa opusteným miestam bez pohybu ľudí, tiež odľahlým parkom s neprehľadnými plochami a miestam, kde sa zdržiavajú podozrivé osoby (pod vplyvom drog, alkoholu, a podobne),

Ø         vo večerných hodinách sa vo všeobecnosti vyhýbať „rizikovým“ miestam a je tiež vhodné nemať v slúchadlách nahlas pustenú hudbu, ktorá znižuje našu ostražitosť,

Ø         do bytového domu nevstupovať sama, ale požiadať niekoho o doprovod (aj v dome, kde máme bydlisko sa môže ukrývať násilník a čakať na príležitosť),

Ø         byť opatrný v spoločnosti, kde sa konzumuje alkohol, prípadne sa jej úplne vyhnúť, pretože alkohol môže podporovať násilné správanie útočníka,

Ø         nedávať zmiešané sexuálne signály, teda zbytočne neprovokovať,

Ø         byť pripravená na nutnú obranu, mať poruke v pohotovosti napríklad slzný sprej a podobne,

             nezostávať sama a chodiť vždy v sprievode priateľov alebo známych osôb.

Čo robiť, ak dôjde k znásilneniu?

Ø         je potrebné zabezpečiť miesto činu, nehýbať s vecami a nikoho do príchodu polície na miesto nepustiť,

Ø         veci ako oblečenie, či posteľnú bielizeň neprať, sú potrebné kvôli stopám,

Ø         ihneď znásilnenie oznámiť polícii (v praxi sa totiž stretávame s prípadmi, že obete nahlásia znásilnenie až po niekoľkých dňoch, čo sťažuje dôkaznú situáciu),

Ø         pri znásilnení je potrebné zvážiť svoje možnosti obrany  (na základe svojej fyzickej kondície ako i nebezpečnosti páchateľa),

Ø         zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,

Ø         snažiť sa nepodľahnúť panike,

Ø         nevyhrážať sa páchateľovi, že bude udaný na políciu,

Ø         zdôveriť sa svojim blízkym (rodina, priatelia), prípadne zavolať na telefonickú linku podpory,

Ako môžeme pomôcť, keď sme svedkom znásilnenia?

Ø         vždy je potrebné zvážiť svoje možnosti brániť obeť znásilnenia, či sa obranou nevystavíme riziku, najmä ak má útočník zbraň,

Ø         je potrebné okamžite volať pomoc a privolať políciu, nespoliehať sa na to, že to urobí niekto iný (takzvaná „rozptýlená zodpovednosť“),

Ø         zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,

Ø         využiť modernú technológiu na zachytenie páchateľa ako aj samotného incidentu s ohľadom na svoju vlastnú bezpečnosť (fotografovanie, videozáznam mobilným telefónom, prípadne kamerou, či fotoaparátom, ak je k dispozícii).