Jeden z nás asi nežije na Slovensku

Pri čítaní niektorých vyjadrení našich politikov mám pocit, že buď ja, alebo oni nežijeme na Slovensku. Minister Richter si mal dať za úlohu do konca roku 2016 znížiť nezamestnanosť na 11,8 %, čo by znamenalo dostať sa na úroveň priemernej miery nezamestnanosti štátov eurozóny z decembra minulého roka. Vyjadril sa "Urobíme všetko preto, aby sa tento cieľ podarilo naplniť. Je to spoločná úloha vlády". Mal doplniť, že k tomu povedú legislatívne opatrenia prijaté súčasnou vládou, ktoré už teraz prinášajú pozitívne výsledky.

Poukázal hlavne na novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá bola do praxe zavedená od mája minulého roka. Nie sú zaujímavé až tak detailné čísla. Po jeho vyjadreniach typu "Úrady práce urobili za málo peňazí veľa muziky" mám pocit, že sa prihovára skupine ľudí, ktorá naozaj verí úplne všetkému pri úplne nulovom poznaní systému a jeho fungovania.

Evidovaná nezamestnanosť úradmi práce je totiž jedna vec a reálna nezamestnanosť v krajine vec druhá a žiaľ úplne odlišná. Minister uvádza priemer únii ktorý je už dnes prakticky pol roka starý a tvrdí, že ho Slovensko dosiahne za dva roky. Zodpovedne dnes totiž nikto nepovie, či Slovensko bude v tom čase ešte vôbec platiť Eurom a nielen eurozóna ale aj samotná Európska únia v tom čase v súčasnej podobe bude ešte existovať.

Urobiť dobré čísla štatistike pracovného úradu je oveľa jednoduchšie, ako si bežný človek dokáže predstaviť. Síce % opticky veľa nie je, no v počtoch to môže znamenať neskutočné množstvo hladných duší a to veľa krát spolu s celými rodinami. V metodike pracovného úradu totiž stačí mierne zmeniť kritériá evidencie nezamestnaných a nemusí byť človek géniom a už vôbec nie ministrom, aby vedel koľko tisícok až desiatok tisíc ľudí sa buď do evidencie už nedostane, alebo z tej súčasnej bude v konkrétnom termíne vyradených. Znamená to teda, že v krajine, v ktorej si asi už každý volený funkcionár a úradník (a to naozaj historicky po desiatky rokov) prispôsobuje štatistické údaje ako mu vyhovuje, nie je nič nemožné. Reálne zostávajú len stovky tisíc ľudí, ktoré sa sústavne prepadajú do väčšej a väčšej chudoby.