Lenina sme našli pri záchodoch...

Od tzv. "Nežnej revolúcie"  ktorú sme my starší mali možnosť prežiť a aj aktívne vnímať  v ´89 roku, uplynulo viac než štvrť storočie. Znamená to, že dobu predrevolučnú si naozaj reálne pamätajú moji rovestníci  (teda nad 45 rokov) a starší. Mladí ľudia a to akokoľvek vzdelaní teda už prirodzene k dobe minulej vzťah nemajú a nepamätajú si, ako skutočne za socializmu bolo a čo socializmus pre občanov predstavoval.

Takže my starší si spomíname na veľa v tom čase povinných verejných prejavov naviazaných priamo na Sovietsky zväz . Asi najvýraznejším z nich boli sochy až monumenty predstaviteľov  komunizmu  ako napríklad  V.I.Lenina  väčšinou na námestiach našich miest.

Spomínam si na Leninovu sochu na námestí v Galante a aj na jej odstraňovanie krátko po revolúcii.

Pri tohtoročnej ceste po  Ukrajine sme sa s prázdnym podstavcom pôvodne slúžiacom práve pre hlavu  V.I.Lenina stretli medzi  Izmailom a Vilkovom, kam sme maršrutkou išli pozrieť tzv. "nultý kilometer  Dunaja", teda deltu rieky Dunaj  a tým miesto jeho vlievania sa do  Čierneho mora.

Socha V.I.Lenina sa v minulosti nachádzala pri hlavnej ceste   na trase  Odessa - Izmail  pri obvyklej zastávke autobusov. Aj my sme tu zastavili a urobili sme si krátku prestávku na občerstvenie v malej krčme. Toalety však väčšinou nie sú ani na úrovni tých našich a toto miesto nebolo výnimkou. Záchod, alebo to, čo domáci záchodom nazývajú, sa nachádza neďaleko krčmy. Ide o rozpadnutú  murovanú  stavbu s jednoduchou dierou vybúranou v betónovej podlahe. A vedľa záchoda - áno, pýcha bývalého   ZSSR - veľká busta Vladimíra Iljiča Lenina.

No neurobte si fotografiu pri tomto exponáte doby pre nás už našťastie minulej...