Loďou po Stredomorí čas 6. Malta
Loďou po Stredomorí čas 6. Malta
Za určite najzaujímaví prístav po naej trase sa dá povaova ten vo Vallette. MSC Orchestra za doprovodu a navigácie PILOTa vpláva do prístavu na ostrove Malta. Prístav je impozantný vďaka historickým opevneniam, ktoré sú viditežné z vežkej diažky a z 13. paluby výletnej lode je pohžad na ne naozaj úasný. Pomalé pribliovanie sa k prístavu si krátime fotografovaním ďalích exteriérov lode, deti si kopú loptu na ihrisku a nevynecháme ani záchranné koleso s názvom lode a krajiny, pod vlajkou ktorej MSC Orchestra pláva. Fotografie sa vydarili presne tak, ako slnečné počasie.
300 metrov dlhá loď do prístavu vplávala za dohliadania doprovodných plavidiel PILOT a a s nepochopitežnou presnosou sa v relatívne úzkom priestore prístavu otáča, aby pri najväčom móle mohla zakotvi žavobokom. Kolos sa pomaly otáča a my sa teda nemusíme vôbec presúva po palube a fotografie máme z celého prístavu.
Ostrov Malta sa v porovnaní s ostatnými v Stredozemnom mori javí takmer iba ako pendlíková hlavička. Ako hovorí encyklopédia, má vak svoju históriu.
Malta, dlhý tvar Maltská republika (po maltsky Repubblika ta Malta, ang. Republic of Malta), je vyspelá, husto obývaná ostrovná krajina v Stredozemnom mori, členský tát Európskej únie.
Strategická poloha Malty v Stredozemskom mori definovala jej významnos ako dôleitý obchodný uzol.[3] V priebehu histórie bola ovládaná Feničanmi, Kartágom, Rímom, Byzantskou ríou, Francúzmi a Spojeným krážovstvom. Nezávislos od Spojeného krážovstva získala v roku 1964, stále je vak členom Spoločenstva národov. Členským tátom Európskej únie sa stala v roku 2004.Hlavným mestom Malty je Valletta. Oficiálnym jazykom je maltčina a angličtina.
Etymológia - Pôvod slova Malta je neistý. Najčastejie je predpokladaný grécky pôvod a to zo slova μέλι (meli, v preklade med). Gréci nazývali ostrov menom Μελίτη (Melite, v preklade med alebo sladký ako med), pravdepodobne kvôli jedinečnej produkcii medu na Malte na ostrove toti ije endemický druh včely[4]. e by sa mohlo jedna o grécky vplyv dosvedčuje aj fakt, e Grécko malo na ostrov vplyv u od roku 700 pred Kr.[5] a e v rokoch 395 a 870 sa Malta nachádzala pod vládou Byzantskej ríe. Ďalí moný etymologický pôvod je fenický. Fenické meno pre Maltu (Maleth) v preklade znamená prístav, čo mono interpretova ako poukaz na mnostvo zálivov a zátok nachádzajúcich sa na Malte.
Geografia - Maltské súostrovie leí na strategickom mieste v Stredozemnom mori, 93 km june od Sicílie a 288 km východne od Tuniska[6]. Obývané sú tri ostrovy:
Malta, 246 km²
Gozo (po maltsky Għawdex), 67 km² (okolo 30 000 obyvatežov)
Comino (po maltsky Kemmuna), 3 km² (obývaný predovetkým počas turistickej sezóny)
Ďalie ostrovy ako Cominotto, Filfla Island alebo St. Paul's Island sú neobývané. Prevaná väčina pobreia vetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa pouíva ako stavebný materiál. Najvyím bodom je Ta' Dmejrek (253 m). Geograficky aj geologicky patrí Malta k Európe.
Prírodné podmienky - Geológia - Geologicky patrí Malta elfu Apeninského polostrova. Od Tuniského pobreia ju oddežuje pliocénno-kvartérny Maltský gráben, ktorý zrejme vznikol ako zaoblúková panva pri rozpínaní Tyrrhenského mora. Ostrov tvoria prevane neskorooligocénne a miocénne vápence, íly a piesky. Usadzovali sa na treohornej karbonátovej platforme. Treohorné horniny boli v tvrtohorách vynorené a erodované. Vodné toky vymodelovali v krajine mierne vrchy do výky 255 m. Vyie, skrasovatelé oblasti sú pokryté iba tenkým pôdnym pokryvom s červenými pôdami. Niie oblasti majú vyvinuté svetlé pôdy.
Podnebie - Malta má stredomorské podnebie (Köppenova klasifikácia podnebí Csa) s miernym a vlhkým zimným obdobím a horúcimi letami s prakticky nijakými zrákami. Neexistuje iadne reálne latentné obdobie pre rastliny, aj keď rast rastlín môe by v zime krátko utlmený zníenou teplotou (vo vnútrozemí sa môe dokonca vyskytnú aj prízemný mráz) a v lete môe teplo spôsobi vysychanie a vädnutie. V skutočnosti existujú iba dve obdobia, čo znamená, e ostrovy sú, najmä v suchích mesiacoch, atraktívne pre turistov. Silný vietor vak môe spôsobi pocit chladu najmä počas jarných mesiacov. Vežkým problémom na Malte sú zásoby vody, keď v čase najväčej spotreby vody v letných mesiacoch prakticky neprí a zimné zráky sú väčinou vo forme prudkých lejakov, keď voda stečie do mora namiesto toho aby vsiakla do zeme.
Dejiny - Malta sa môe pochváli históriou dlhou takmer 7000 rokov. Po stále ete záhadnom období megalitických chrámov sa na ostrove vystriedali Feničania, Kartágo, Rím, Byzantská ría, Arabi, Normani, vládcovia Kastílie, johaniti, Napoleon, v novom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neocenitežnou základňou v Stredozemnom mori.
Starovek
Praveký trpaslíčí slon objavený v Għar Dalam
Maltské ostrovy boli prvý krát obývané v období neolitu okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobne Sikanmi, ktorí sa na Maltu dostali zo Sicílie. Vyhynutie trpasličieho hrocha a trpasličieho slona nastalo pravdepodobne v dôsledku príchodu týchto prvých žudí.[9] Obývanie Malty neolitickými farmármi sa uskutočnilo v troch vlnách, ktoré rozliuje rôzny typ keramiky charakteristický pre danú migračnú vlnu (Ghar Dalam, edá Skorba, červená Skorba).
K najvýznačnejiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov, ktorého začiatok sa datuje rôzne (napríklad 4 100 rokov pred Kr.)[10] alebo 3600 r. pred Kr.[11] Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené najstarie megalitické chrámy na svete a to Ġgantija na ostrove Gozo [12] a Ħaġar Qim a Mnajdra na ostrove Malta.[13] Potom sa maltské ostrovy na niekožko desaročí vyžudnili a takými zostali a do príchodu žudí, ktorí svojich mŕtvych spopolňovali a stavali menie megalitické stavby nazývané dolmeny.
Pribline v roku 700 pred Kr. sa na Malte usadili starovekí Gréci (hlavne v oblasti, kde v súčasnosti leí Valleta).[5] O storočie neskôr sa na Malte usadili aj fenickí obchodníci,[5] pre ktorých bol ostrov zastávkou na obchodných cestách z východných oblastí Stredozemného mora do Cornwallu.[15] Feničania obývali oblas dnes známu ako Mdina a prižahlé mesto Rabat, ktoré vtedy nazývali Maleth (pozri sekciu etymológia vyie).[16] Toto mesto malo význam aj pre Rimanov, ktorými bolo pomenované ako Melita. Po páde Feničanov, sa maltské ostrovy pribline v roku 400 pred Kr. dostali pod vládu bývalej fenickej kolónie, Kartága.[18] V tejto dobe žudia na Malte pestovali hlavne olivy a rohovník a produkovali textil. V priebehu Druhej púnskej vojny sa Malania vzbúrili proti Kartágu a predali kontrolu nad svojou pevnosou do rúk rímskeho konzula Sempronia.[17] Malta zostala Rímu lojálna počas celej druhej púnskej vojny, začo ju Rím odmenil titulom Foederata Civitas označenie, ktoré znamenalo oslobodenie od platenia tribútu alebo výnimku spod Rímskeho práva, hoci v tej dobe Malta spadala pod jurisdikciu Sicílskej provincie.
V roku 117 boli maltské ostrovy za vlády Hadriána povýené na Municipium.[17] V roku 60 na severe ostrova v zálive sv. Pavla stroskotal jeden z apotolov Jeia Krista, sv. Pavol.[17] Podža tradície zostal na Malte tri mesiace. íril kresanstvo a údajne učinil niekožko zázrakov (pozri Skutky Apotolov).[17]
Keď sa Rímska ría v 4. storočí roztiepila na Východorímsku a Západorímsku ríu, Malta sa stala súčasou grécky hovoriacej Byzantskej ríe, ktorá bola riadená z Kontantínopolu.[19] Aj keď Malta bola pod vládou Byzantskej ríe tyri storočia, o tomto období toho vieme málo. Existujú dôkazy, podža ktorých germánske kmene nakrátko ovládli maltské ostrovy, ale o istý čas na to boli vytlačené Byzantskou ríou.[19]
[upravi] Politika a politické zriadenie Malty
Táto bývala britská kolónia získala nezávislos 21. septembra 1964 a 13. decembra 1974 sa prehlásila za nezávislú republiku, zostala vak aj naďalej členom Spoločenstva národov (Commonwealth of Nations). Od 1. mája 2004 je Malta členom Európskej únie.[2]
Malta je parlamentná republika.[20] Na čele tátu stojí prezident republiky, volený parlamentom; prezident vymenúva predsedu vlády a podieža sa na zloení vlády. V minulosti sa vak ukázalo, e vodca jednej z dvoch hlavných strán, ktorý sa spravidla stáva aj predsedom vlády, určuje, kto bude zvolený prezidentom, a tým pádom si zaisuje aj svoje menovanie za predsedu vlády. Prezidentom republiky je od 4. apríla 2009 George Abela, predsedom vlády od 23. marca 2004 Lawrence Gonzi. Vožby do jednokomorového parlamentu (Kamra tar-Rappreżentanti) sa podža ústavy konajú najmenej kadých pä rokov.
Ete pred získaním nezávislosti bola maltská politika určovaná dvoma politickými stranami: socialistickou a neutralisticky zameranou Stranou práce (Labour Party,Partit Laburista, MPL ako skratka pre Maltese Labour Party) a konzervatívnou Nacionalistickou stranou, Nationalist Party (Partit Nazzjonalista, so skratkou PN). Ostatné strany nemajú väčí politický význam, aj keď po posledných vožbách posilňuje Demokratická alternatíva (Alternattiva Demokratika, AD), obdoba európskych Zelených. Vetky parlamentné vožby majú na Malte tradične vežmi tesné výsledky a obidve hlavné strany sa pravidelne pri vláde striedajú. Posledné vožby do parlamentu dňa 8. marca 2008 priniesli toto rozdelenie hlasov:[21]
Nationalist Party 49,34 percent
Labour Party 48,79 percent
S politickými stranami sa v minulosti striedalo aj zameranie maltskej zahraničnej politiky. Zatiažčo konzervatívna PN sa orientovala jednoznačne na Západ, teda na Európsku úniu, udrovala Labour Party tradične dobré styky nielen so Sovietskym zväzom, ostatnými krajinami RVHP a Čínou, ale aj so svojimi arabskými susedmi, okrem iných aj s Líbyou, a presadzovala neutralitu Malty voči členstvu v Európskej únii. Od roku 1987 je Malta podža svojej ústavy neutrálna.
Administratívne členenie - Od roku 1993 sa Malta administratívne delí do 68 takzvaných miestnych rád (local council), ktoré sú volené raz za tri roky. Kadá miestna rada je do určitej miery zodpovedná za administratívne vedenie jej prináleiaceho mesta alebo oblasti. Zodpovednos za administráciu sa delí medzi miestnu radu a vládu, medzi ktorými neexistujú iadne intermediárne stupne; existencia iestich okresov (pä z nich sa nachádza na hlavnom ostrove) a troch regiónov (dva na hlavnom ostrove) slúi predovetkým tatistickým účelom.
Zákon o miestnych radách nadobudol účinnos 30. júna 1993. Rozdelil Maltu do 54 miestnych rád na ostrove Malta a 14 miestnych rád na ostrove Gozo. Obyvatelia registrovaní v registri voličov volia svojich zástupcov kadé tri roky. Na čele miestnej rady stojí primátor. Úradujúci tajomník, ktorý je volený radou, je výkonnou, administratívnou a finančnou hlavou miestnej rady. Vetky rozhodnutia sú vak robené spoločne s ostatnými členmi rady.
[upravi] Malta a Európska únia. Cesta Malty do Európskej únie bola dlhá. Dôvodom je, e prívrenci a odporcovia členstva v Európskej únii sa zhodujú s voličmi obidvoch hlavných politických strán. To znamená, e kadá zmena vlády na Malte so sebou priniesla aj zvrat v politike voči Európskej únii a vstupu do nej. Maltská konzervatívna PN bola zásadne za, Labour Party (a niektoré odbory) zasa zásadne proti členstvu v Európskej únii. Prvú iados o členstvo podala Malta u v roku 1990. Po víazstve Labour Party vo vožbách roku 1996 Malta iados o členstvo stiahla. Po predčasných vožbách roku 1998, keď opä zvíazila PN, bola iados obnovená. O vstupe Malty do Európskej únie bolo rozhodnuté na konferencii v Kodani 13. decembra 2002. V referende o členstve v Európskej únii 8. marca 2003 sa 53,65 % voličov vyslovilo za členstvo. V rámci rozírenia Európskej únie o desa tátov sa tak 1. mája 2004 stala Malta členom Európskej únie a vystriedala Luxembursko ako najmení členský tát.
Hodpodárstvo - Hospodárstvo Malty je ovplyvnené skutočnosou, e súostrovie nemá iadne prírodné zdroje, okrem toho ako dôsledok mizivej vegetácie trpí aj nedostatkom spodnej vody (lesný porast bol vyrúbaný u za čias Feníčanov).
Požnohospodárstvo, predovetkým rastlinná výroba, sa sústreďuje hlavne na trochu zelení ostrov Gozo, napriek tomu sa musí zelenina dováa, najmä v letnom suchom období. Tradičný rybolov sa prevádzkuje stále ete zastaraným spôsobom hlavne ako pobrený lov; navye tu hrá úlohu aj skutočnos, e vody v okolí Malty sú u dlhí čas vylovené. Nie iba čas rybieho mäsa, ale aj veža ostatných mäsových výrobkov sa preto dováa. Priemyselná výroba, ktorá z vežkej časti vyrába na vývoz, sa sústreďuje predovetkým na strojárenské výrobky, elektroniku, stavbu a opravu lodí, textil; určité úspechy sa v devädesiatych rokoch dosiahli aj v oblasti zásobovania vodou a elektrickým prúdom. V oblasti sluieb stojí na prvom mieste turistický ruch. V súčasnosti navtevuje Maltu viac ako milión turistov ročne to je oveža viac ako vlastných obyvatežov; turistika sa na HDP podieža zhruba 35 percentami. V zahraničnom obchode pripadá 60 a 70 percent vývozu a dovozu na Nemecko, Francúzsko, Taliansko, USA a Spojené krážovstvo. V dovoze tvoria značnú poloku potraviny a fosílne zdroje na výrobu elektriny.
Obyvatelia - Väčina obyvatežov Malty ije na hlavnom ostrove Malta, tu prevane v mestských aglomeráciách (viac ako 90%). Vzhžadom na malú rozlohu je hustota zažudnenia takmer 1265 obyvatežov na km² (najväčia v Európe a tretia najväčia na svete). Pribline 3 percentá obyvatežov sú cudzinci, najmä Briti. Takmer rovnaký počet obyvatežov ije natrvalo v zahraničí (v Kanade, Austrálii a tie v USA).
Na rozdiel od hlavného ostrova má Gozo viac zelene a skôr požnohospodársky charakter s príslunou truktúrou obyvatežstva a zároveň aj s menou hustotou zažudnenia. Comino je obývané iba v turistickej sezóne (hostia jedného hotela, inak má mimo sezónu pribline tyroch obyvatežov).
- rast obyvatežstva: 0,64 percent
- priemerný vek obyvatežstva: celkový 38 rokov, mui 36,6 a eny 39,5 rokov
- pôrodnos: 10,09 na 1000 obyvatežov
- úmrtnos: 7,91 na 1000 obyvatežov
- detská úmrtnos: 5,69 na 1000 ivo narodených
- priemerný vek doitia: 76,39 rokov u muov, 80,43 rokov u ien
- (číselné údaje: stav koncom roka 2003)
Etnický pôvod - O pôvodnom obyvatežstve z megalitického obdobia existujú iba domnienky. Osídlenie dneným obyvatežstvom začalo okolo roku 2000 pred Kr., potom, čo bola Malta asi 500 rokov neobývaná. Podža jednej stále neoverenej teórie bola Malta osídlená zo Sicílie, pričom v priebehu ďalieho vývoja dolo čiastočne k premieaniu obyvatežstva s inými národmi.
Maltský jazyk - Úradným jazykom na Malte je maltčina (Malti), prevaná väčina obyvatežov vak hovorí aj po anglicky, čiastočne po taliansky. Angličtina je pritom druhý úradný jazyk.
Maltčina, ktorá je ústavne zakotvená ako národný jazyk, je semitský jazyk, geneticky pochádzajúci z arabčiny (podža niektorých meninových názorov priamo z jazyka Feničanov). V priebehu vývoja vak bol silno ovplyvnený románskymi jazykmi (hlavne taliančinou) a angličtinou.
Maltčina je jediným semitským jazykom, ktorý pouíva latinskú abecedu obohatenú o niekožko vlastných písmen (diakriticky pozmenené písmeno ż (nachádza sa v požtine), ċ a ġ (zrovnatežné so panielskymi písmenami ĉ a ĝ), għ, ħ, a ie, ktoré sú zrovnatežné s arabskými písmenami ح, غ a ي).
Viera - Pribline 98 percent obyvatežstva je rímskokatolíckej viery. Na Malte existuje 364 kostolov, vzhžadom na počet obyvatežov má Malta viac kňazov, mníchov a mníok ako ktorýkožvek iný tát na svete. Katolicizmus je zakotvený v ústave a hrá v ivote aj v politike Malty významnú úlohu. Aj napriek tomu ide o modernú spoločnos, napr. podiel ien s vyím vzdelaním a ich podiel na pracujúcom obyvatežstve dnes zodpovedá podielu vo väčine vyspelých európskych krajín.
Mestá - Z vtáčej perspektívy sa zdá, e celý severovýchod hlavného ostrova Malty je jediné vežké mesto. Tento dojem klame, predovetkým v dôsledku vežmi rýchlej výstavby za posledných pribline tridsa rokov. Hranice jednotlivých miest tejto aglomerácie sú rozoznatežné iba z miestnych popisných tabuliek. K najväčím a najznámejím mestám patria:
- Valletta (tie: La Valletta), hlavné mesto; je to predovetkým historická pevnos
- Sliema, obchodné a nákupné stredisko Malty,
- Birkirkara, najväčie mesto (2002: 22 334 obyvatežov)
- Mdina, bývalé hlavné mesto s historickým centrom, dnes tie nazývané tiché mesto (je prístupné iba pre chodcov), s ivým predmestím Rabat
- Victoria (v skorích časoch tie a dnes iba čiastočne: Rabat), hlavné mesto ostrova Gozo
- takzvané Tri mestá (The Three Cities), ako sa nazývajú mestá Vittoriosa (tie Birgu), Senglea a Cospicua leiace oproti Vallette na východnej strane zálivu Grand Harbour.
Doprava - Malta patrí k tyrom európskym tátom, kde sa jazdí na žavej strane cesty. Vlastníctvo automobilov je na ostrovoch pomerne rozírené, počet aút bol k roku 1990 182 254. K rozlohe ostrovov tvorí hustota automobilov 582 aút /km², kvôli čomu Malte patrí v Európe v tomto ukazovateli tvrté miesto. Malta má 2 254 km ciest, z čoho je 1 972 (87,5 %) dládených. Typickou formou hromadnej dopravy sú maltské autobusy, ktoré spájajú dôleité miesto na ostrovoch Malta a Gozo. Autobusy na ostrove premávajú od roku 1905 a postupne sa stali turistickou atrakciou. V súčasnosti prepravujú kadoročne pribline 31 miliónov obyvatežov. V rokoch 1883 a 1931 bola na ostrove elezničná trasa, ktorá spájala Valettu s kasárňami Mtarfa a Mdina a s inými miestami na ostrove. Po zavedení električiek a autobusov sa elezničná doprava obmedzila a v roku 1931 zatvorila.
Na hlavnom ostrove sa nachádzajú tri vežké prírodné prístavy. Na východnej časti mesta Valetta sa nachádza Vežký prístav (Il-Port il-Kbir), ktorý bol pouívaný ete za rímskych čias. Ďalími prírodnými prístavmi sú Marsamxett v západnej časti mesta a prístav na juhovýchode ostrova v meste Marsaxlokk. Na severnom cípe ostrova sa nachádza prístav Ċirkewwa a na ostrove Gozo prístav Mġarr.
Na maltských ostrov sa nachádza jediné letisko, Maltské medzinárodné letisko, známe aj ako letisko Luqa. Pôvodne bolo postavené ako letecká základňa pre RAF. Počas druhej svetovej vojny a 60. rokoch boli na ostrove aj letiská Ta'Qali a Ħal Far, ale v súčasnosti sú uzavreté. Národnou leteckou spoločnosou je Air Malta, ktorá spája Maltu s 36 destináciami.
Historické pamiatky - Malta je vežmi bohatá na historické pamiatky. Tri z nich sa nachádzajú na zozname Kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO: hlavné mesto Valletta ako celok, megalitické chrámy na Malte a Gozu, a takzvané Hypogeum v Hal Saflieni.
Ďalie historické pamiatky pochádzajú z obdobia arabského obsadenia ostrova, najmä vak z doby vlády johanitov. Je moné spomenú celé mesto Mdinu (hradby postavili u Arabi), ďalej nespočítatežné stavby a pevnôstky vo Vallette, hlavné mesto Goza Victoriu, mnoho palácov a stránych veí, roztrúsených po celom súostroví.
Zdroj: Wikipedia
- - -
Loď opúame a po niekožko sto metroch nastupujeme do vyhliadkového busu a vydávame sa na dvojhodinovú vyhliadkovú trasu po ostrove. Historické mesto je zaujímavé, no cesta do Mediny a následne spä do Valletty dlhá nudná. Na otvorenom poschodí autobusu je zima a tak sa tlačíme v dolnej ako tak vykúrenej časti predsa len snáď 80 km dlhá trasa sa hodí na leto a nie na november.
Malá prestávka vo výrobni tradičného Maltského skla síce pripadá ako násilný obchod pre turistov, no oiví a nie kadý deň máme monos vidie sklárov priamo pri výrobe váz či okrasného skla. A rozeravené pece nás aspoň dostatočne ohrejú.
Vraciame sa vyhliadkovým busom pripomínajúcim skôr bený linkový autobus (asi ide o kombináciu) do historickej Valletty a uetrenú chvížu ete vyuívame na nákup nejakých drobných suvenírov a vyfotografovanie sa pri vysvietenej lodi. V takejto večernej paráde a v dostatočnom odstupe od nej ju vidíme prvý raz.
Po prehliadke ostrova a zakúpení u spomenutých suvenírov nastupujeme spä na loď a u počas večere Maltu opúame a plávame smerom na Sicíliu, kde je plánované kotvenie v prístave Messina o 7.00 hodine ráno.
Dojmy z Malty sú kladné a kazií ich snáď iba zdlhavá a úplne zbytočná cesta vyhliadkovým autobusom po ostrove. Zabitý čas. Nabudúce budeme múdrejí - tých niekožko hodín je lepie strávi v historickej časti Valletty a nevymýla. Na celý ostrov je potrebný minimálne týdeň a najlepie v prenajatom aute. Malta je fajn spomienkou na plavbu Stredozemným morom na lodi MSC Orchestra.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateža novín ide o pokus zachova určitú formu vožnej komunikácie nezneuívajte túto snahu na osočovanie kohokožvek, na ohováranie či írenie údajov a správ, ktoré by mohli by v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi uívatežmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov uívatežov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tie IP adresy uívatežov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závaného poruenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vyda túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, e kadý uívatež za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môe zmaza príspevky, ktoré budú poruova pravidlá diskusie, prípadne budú obsahova reklamu, alebo ich súčasou budú reklamné odkazy. Vydavatež novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









