Loďou po Stredomorí – časť 7. – Messina, Sicilia a Civitavecchia pri Ríme

Už pred siedmou ráno  MSC Orchestra vpláva do teritoriálnych  vôd krajiny, ktorej napriek tomu že pláva pod  Panamskou vlajkou, de facto patrí. Ako väčšina lodných spoločností, ani  MSC nemá svoje lode prihlásené v Taliansku a teda  v EÚ, ale plavia sa pod vlajkou  Bahamskou či práve  Panamskou  vlajkou.

O siedmej ráno nás do  Sicílskeho prístavu  v Messine doprovádza a naviguje  PILOT z Regio di Calabria.

Vystupujeme na pevninu už pred deviatou doobeda a toto sa prejavuje aj na ešte zatvorených obchodoch a rannom zhone v prístavnom meste. Pozeráme si katedrálu na námestí a hodnotíme pokrok v tomto  Božom stánku. Bežné stoličky namiesto klasických lavíc sú mimo termínov bohoslužieb nasťahované po krajoch kostola a klasické zapaľovanie sviečky nahradil automat na mince, po vhodení ktorej sa zapne sviečka – elektrická. Po vypršaní  „predplatného“ sa samozrejme automaticky vypne s čakaním na ďalší poplatok. Nuž, automatizácia, modernizácia a podnikanie  sa nevyhýba ani cirkvi. Asi dobrí manažéri...

Vonkajšok katedrály už na prvý pohľad zaujme  vežou s prepracovanou výzdobou a figúrami. Najvýraznejšie pripomína  Pražský orloj na Staromestskom námestí. O desiatej hodine po zvonení zvonom podobne ako v Prahe, aj na veži  v Messine  sa figúrky hýbu.

Počas ďalších  niečo viacej ako dvoch hodín sa poprechádzame po meste, nie je to zrovna ideálne mesto zabíjanie času. Opätovne nastúpime do lode na predposlednú cestu  smerom k Rímu do  Civitavecchie. Prístav opúšťame popri nepriehliadnuteľnej historickej soche na stĺpe hneď na jeho vchode. Víta i vyprevádza lode plávajúce  Messinskou úžinou či  kotviace v Messine. Práve táto socha mi utkvela v pamäti ešte  z roku  1995, kedy som na  Sicílii bol po prvý raz  a to na expedícii po činných vulkánoch  Európy.

Premávka lodí, trajektov a rýchlolodí je práve v tejto úžine najhustejšia, nakoľko vzdialenosť Sicílie od kontinentálneho Talianska je najmenšia. Trajekty medzi  Messinou a Regio di Calabria či  Villou san Giovani  prevážajú nielen osobné autá, ale aj kamióny a celé vlakové súpravy. Na tento účel  je všetko prispôsobené pre nás suchozemcov až neskutočne sofistikovane.  Celá infraštruktúra prístavov v už menovaných mestách je síce dosť stará, ale zaujala nás pri každej ceste touto úžinou.

Po niekoľkých hodinách od  Messiny prechádzame okolo  Liparských ostrovov.  Kapitán lode  MSC Orchestra sa približuje  mimoriadne blízko k ostrovu  Stromboli, na ktorom sa nachádza aj v súčasnej dobe aktívny vulkán. A zažívame posádkou pripravené úžasné divadlo hudby a atmosféry vulkánu. Ale o tom v inom materiáli.

Plávame do noci a na druhý deň budeme kotviť  v Civitavecchii pri  Ríme.

- - -

Na druhý deň kotvíme neďaleko od  Ríma. Mestečko, ktoré ani na prvý a ani na druhý pohľad ničím nepúta. Jediná výhoda spočíva v tom, že cez fakultatívny zájazd pasažieri chtiví návštevy  Ríma majú možnosť v  talianskej metropole stráviť niekoľko hodín. V Ríme sme boli niekoľko krát, tak sa len tak poflakujeme po meste. Čo do atraktivity pre turistov, by som ho porovnal kľudne aj so Sereďou. Výborný je iba ľadový kávový krém v jednej z kaviarní na pešej zóne presne oproti  úradu  Guardia di Finanza.

Cez okno z kaviarne vidíme ambulanciu, ktorá aj so zdravotníckym personálom došla k lodi. Niekto z pasažierov mal zrejme zdravotné problémy, s ktorými si súkromné medicínske centrum  nedokázalo poradiť.

Ideme na pobrežie. V kaviarni s wifinou prečítame novinky na SOL a odfotografujeme sa pri soche námorníka so svojou milou v nadživotnej veľkosti. Táto atrakcia sa páči najmä nášmu potomstvu.

Ešte jedna ľadová krémová kávička - tú môžeme kedykoľvek - a vraciame sa na loď. Poslednú zastávku na plavbe  Stredomorím máme za sebou. Po dobrom jedle  sa pozeráme na opúšťanie prístavu a  MSC Orchestra naberá kurz na Janov.

Prichádza noc. Posledná na  MSC Orchestre pred vylodením. S fotoaparátom sa poprechádzam po väčšine priestorov, ktoré  som počas plavby nenafotil. Bary, reštaurácie, len do fitness centra sa mi ísť nechce. Nešportujem a určite by to na mne bolo vidieť.

Tak akosi sa lúčim s loďou na studenej palube pohľadom do tmy smerom k Talianskemu pobrežiu. Sem tam v diaľke bliká maják, a sem tam sa v tme mihnú svetlá inej lode. Je to zvláštne, more má skutočne svoje čaro...