Migrácia je problémom globálnym. Nezamedzíme jej, no máme šancu stanoviť pravidlá, ktoré nám umožnia prežiť...

Pravdepodobne medzi najaktuálnejšie témy za posledné obdobie, o ktoré sa zaujímajú médiá patria imigranti smerujúci do Európy. Ako sa na tento problém pozeráte pohľadom človeka, ktorý cestuje po svete a osobne navštívil ako najbohatšie, tak tie najchudobnejšie kúty sveta?

Áno, je pravdou, že imigranti plnia stránky nielen slovenských ale aj svetových médií a o tejto problematike sa vo veľkom diskutuje aj na internete či v krčme. Žiaľ, drvivá väčšina diskutujúcich len zdieľa a bez rozmyslu opakuje názory iných, ktoré sú mnohokrát manipulované propagandou, alebo samotné cielene šírené názory sú súčasťou propagandy. A to tej či onej strany.

Problém imigrantov je žiaľ globálny a nie je efektívne a doteraz štandardnými metódami riešený Európskou úniou, jej jednotlivými krajinami a už vôbec nie je riešiteľný na našich námestiach, či v diskusiách na facebooku. Tu môžu rozdielne názory ľudí iba polarizovať a dokonca ich veľmi vážne navzájom rozhnevať. Hlavne neodborné diskusie ľudí (ktorí väčšinou neprekročili prah republiky a ak áno tak jedine na bežnej dovolenke v Chorvátsku, Turecku či Egypte a aj to iba za bránami rezortov chránených pred okolitými vplyvmi domáceho prostredia) spôsobujú zvrhnutie sa diskusií , stoky plné rasizmu a xenofóbie, mnohokrát bez akéhokoľvek racionálneho základu.

Ako som už spomenul, migrácia je problémom globálnym, ktorý tu jednoducho je a pokiaľ civilizovaná Európa nechce voči migrantom použiť násilie vo forme napr. vojenskej sily, musí sa s migrantami vysporiadať čo najšetrnejšie ako pre nich tak pre nás, ktorí sa považujeme za pôvodné obyvateľstvo súčasnej Európy. Považujem za nesprávne to, čo dopustili európsky politici v začiatkoch, teda bezprecedentné vpustenie desiatok tisíc migrantov bez dokumentov a teda overiteľnej identity do shengenského priestoru. Ťažko hovoriť, či to bol úmysel, neznalosť problematiky alebo odtrhnutie politikov od reality, no svojim konaním spôsobili nárast migrácie, ktorý v novodobej histórii sveta nemá obdobu. Migrácia sa zároveň stala biznisom, o ktorý sa dnes len tak ľahko tí čo z neho profitujú obrať nenechajú. Zároveň treba povedať, že Európska únia takto rapídne sa zvyšujúci počet migrantov bez následkov pre pôvodné obyvateľstvo jednoducho nezvládne.

Čím podľa Vás je, že asi väčšina obyvateľov aj Slovenska sa k migrantom stavia mimoriadne negatívne?

Podľa mňa je to hlavne tým, že väčšina ľudí málo cestuje na to, aby vedela reálne posúdiť čo je bohatstvo a čo je chudoba. V čom spočíva bohatstvo a v čom chudoba a tak sú ľudia odkázaní na vytváranie si názorov z médií, ktoré neraz prinášajú informácie odrážajúce názorovú platformu vlastníka média prípadne skupiny, ktorá médium financuje, alebo šírením ovplyvňovaním verejnej mienky určitým smerom sleduje svoje konkrétne ciele.

Naozaj je treba povedať, že človek potrebuje na vytvorenie si objektívneho pohľadu poznať fakty, či najlepšie na vlastnej koži poznať predmetnú problematiku.  A v tomto prípade za dôležitú súčasť problematiky považujem poznanie kultúry, náboženstva a zvykov ľudí, ktorí do Európy v súčasnej dobe prúdia.

Chudoba v subsaharskej Afrike či náboženstvo a zvyky obyvateľov  Blízkeho východu, ktorými sú pochopiteľne ovplyvnení všetci migrujúci ľudia, môžu a osobne si myslím že v budúcnosti budú vážnym problémom pre nás Európanov.

Čo tým konkrétne myslíte?

O chudobe my na Slovensku v podstate nevieme nič. Myslím teda o tej skutočnej chudobe, v ktorej majú ľudia problém prežiť, nie natankovať do áut či splácať hypotekárny úver. Títo ľudia väčšinou nemajú dostatočné vzdelanie a zručnosti, aby sa dokázali zmysluplne zapojiť do pracovných procesov v rozvinutej Európe kam sa húfne tlačia.

U nás je vo zvyku novorodeniatkam pri krste darovať zlatú retiazku či inú pozornosť, mnohé deti v krajinách blízkeho východu po desaťročia zmietaných v rôznych vojenských konfliktoch, deťom zvyknú do života darovať zánovný samopal Kalašnikov, či inú obdobnú „hračku“, s ktorou deti mnohokrát skutočne vyrastajú počas celého svojho detstva. Keď si odmyslíme tieto na prvý pohľad extrémnejšie porovnania, deti v týchto krajinách jednoducho nepoznajú život našich detí, stačí sa pozrieť len k bráne do Orientu, do Istanbulu. Už tu je možné  bežne vidieť 7 ročné deti v obchodoch pri normálnej práci u nás robenej dospelákmi. Pomáhajú rodičom pripravovať jedlá pre hostí v reštauráciách či fastfoodoch, dokonca som osobne zažil situácie, kedy nám 6 či 7 ročné deti v úlohe čašníka priniesli objednané jedlo na stôl a dokonca priniesli aj účet a správne vydali peniaze pri jeho platení. Nech sa to pre našinca zdá akokoľvek zvláštne, u nich proste život beží inak, inak sú posudzované práva a povinnosti v rodine, ale i občanov voči štátu. V týchto krajinách zväčša štát od svojich občanov až tak veľa nechce (niekedy nemá ani dostatočnú evidenciu na to, aby vedel od koho a čo chcieť môže) ale na druhej strane ani im toho veľa nedáva. A preto sú občania takpovediac samostatnejší a snažia sa o seba postarať všetkými možnými spôsobmi.

7 ročné deti pracujú? To snáď nie.

Nie, že nie, ale áno a to bežne. V krajinách Ázie je úplne bežné vidieť žiaľ aj takéto malé  (pri jednoduchých prácach dokonca aj menšie) deti predávať v obchodoch, na trhoch, jednoducho deti musia pomáhať rodičom so živobytím od útleho detstva. Mnoho krát som osobne  aj ja od takýchto detí kúpil zabalené hygienické vreckovky, či vlhčené dezifekčné utierky len preto, aby som im umožnil zarobiť nejaké drobné, nakoľko sa jednalo o tovar, ktorý by som inak bol kúpil v kamennom obchode. Faktom však je, že na krčah s „pitnou vodou“, ktorý dieťa neviem ako dlho držalo medzi špinavými nohami  v obnosených sandálkach, som sa z hygienicko-bezpečnostných dôvodov radšej neulakomil.

Naozaj si treba uvedomiť tvrdú a z nášho pohľadu asi aj krutú realitu – deti v niektorých kútoch sveta (a je ich dosť) nemajú detstvo ani len z ďalekého ďaleka sa približujúce našim deťom. Nuž a aj z tohto pohľadu si dovolím tvrdiť, že iné sociálne kultúrne a náboženské prostredie bude značnou prekážkou pre podľa mňa drvivú väčšinu ľudí dostatočne rýchlo sa asi milovať a plnohodnotne zapojiť do našej spoločnosti.

Ako je možné, že politici toto nevidia, prípadne sú im problémy úplne ľahostajné?

Toto je otázka, ktorú by ste mali položiť v prvom rade samotným politikom. Z môjho pohľadu je väčšina z nich dosť vážne odtrhnutá od reality a to najmä politici a úradníci v Bruseli. Žiaľ dovolím si povedať, že nielen v prípade týkajúcom sa utečencov ale aj Rómskych spoluobčanov a dnes žiaľ musím povedať že dosť určite aj väčšiny obyvateľov Slovenska. Rozprávkové príjmy a zabezpečenie, ktoré im poskytujú funkcie ich jednoducho nenútia rozmýšľať tak, ako denne musí rozmýšľať možno viac ako 95% populácie Slovenska.

Ako teda vnímate imigrantov? Ste za? Alebo proti?

Proti imigrantom ako takým v podstate nie som, som však proti systému, ktorým sa do EÚ dostávajú – podľa môjho názoru shengenská hranica úplne zlyhala a vydávanie shengenských víz žiadateľom napr. z Ukrajiny, Ruska, či iných krajín sa stáva fraškou, nakoľko spoločnosť znovu dospela do stavu, kedy ľudia dodržiavajúci zákon teda žiadajúci víza štandardným spôsobom sú mimoriadne znevýhodnení oproti tým, ktorí sem jednoducho priplávajú na „orechovej škrupine“ z inej krajiny a bez akéhokoľvek pýtania sa, či o nich daná krajina má záujem a či im pobyt povolí.

Takže za, alebo proti?

Myslím si, že môj názor podstatný nie je, napriek tomu by som sa odvolal na moje predchádzajúce články, ktoré som publikoval v počiatkoch migračných procesov, kde tvrdím, že migranti by mali prejsť výberom zo strany krajín, do ktorých sa usilujú dostať. Ekonomickí migranti by mali byť z azylového procesu vylúčení a ostatní by mali dostať šancu (samozrejme v obmedzenom počte ktorý danej krajine neublíži), no s tým, že by ich deti prakticky od prvého dňa začali chodiť do školy a dospelí by dostali tri či štyri mesiace na naučenie sa základov jazyka a zorientovanie sa v priestore, do ktorého viac menej dobrovoľne došli. Následne by mali absolvovať pohovor pri ktorom buď preukážu svoj záujem začleniť sa do spoločnosti a to vrátane všetkých pravidiel v nej dlhodobo fungujúcich a byť do nej prijatý alebo v opačnom prípade deportovaní mimo hranice EÚ.

Zároveň tvrdím, že krajiny EÚ by mali veľmi rýchlo upraviť legislatívu tak, aby sa nestalo, že namiesto nevyhnutnej asimilácie sa imigranti vo veľkom počte budú skôr a radšej milovať a následne sa asimilovať budeme musieť my, nakoľko sa dostaneme do menšiny. Zároveň by som nerád vo svojom možno skôr ako dôchodkovom veku cez otvorené okno okrem kostolných zvonov a častého vysielania mestského rozhlasu počúval motlitbu cez reproduktor ozývajúcu sa z vrcholku novopostavenej mešity.

Migranti spôsobujú zvýšené výdavky na rozpočet krajín. Občania na to priamo nedoplácajú, nie je dobre nechať to na politikov?

Práve opačne, politici nedisponujú okrem vlastných výplat, ktoré im taktiež platíme my žiadnymi finančnými zdrojmi. Všetko o čom rozhodujú, čo rozdeľujú a s čím tak radi manipulujú  pochádza z práce nás občanov. Znamená to teda, že každý cent vynaložený z rozpočtu či už prostredníctvom samospráv, vyšších územných celkov, vlády ale aj Európskej únie pochádza z peňaženky občana -daňového poplatníka, povedané inak politici iné peniaze ako naše jednoducho nemajú a tak by sa k nim mali aj správať. V posledných dňoch sme sa dozvedeli, že len v Nemecku má byť uvoľnených 10 miliard Eur na krytie nákladov spojených s imigráciou. Nie je to malá suma, podľa mňa nie je konečná a myslím si, že aj Nemci onedlho začnú rozmýšľať či podpora mladých rodín by nebola lepším riešením a či to predsa len s húfnym dá sa povedať až plošným prijímaním migrantov hlavne zo Sýrie to neprehnali.

Spomenuli ste správne, väčšina migrantov putuje do Nemecka.  Je potom dôvod obávať sa o nás na Slovensku?

Zatiaľ. Imigranti vedia, že Nemecko je bohatou krajinou a preto prakticky všetci by radi skončili tam. Tým sa Macedónia, Srbsko (nie sú členom EÚ) a taktiež Taliansko, Grécko, Maďarsko, Slovensko, Čechy či Rakúsko zatiaľ stávajú krajinami tranzitnými. Mimo Európu a USA je však chudoba vo svete veľká a žiť lepší život chce asi každý. Dá sa teda predpokladať, že migrantov budú stovky tisíc až milióny, čo je množstvo, ktoré samostatne žiadna akokoľvek vyspelá krajina bez následkov prijať jednoducho nedokáže. A nedokáže to ani EÚ. Už dnes sú zrejmé razantné snahy EÚ migrantov rozdeľovať kvótami a to napriek odporu niektorých krajín ich obyvateľov ale aj migrantov samotných. V budúcnosti k niečomu príde, možno jednoducho k uzatvoreniu hraníc Nemecka a tak sa migranti prirodzene roztrúsia po ostatných krajinách EÚ. Späť sa dobrovolne nevrátia a násilím ich dostať z EÚ bude vážnym problémom. Oveľa väčším, ako ich prílev regulovať. Koniec koncov už dnes u nás sú len zďaleka nie všetci sú v evidencii našich orgánov a pokým u nás nepožiadajú o azyl a nezačne sa s nimi zákonný proces, o nich v podstate ani  vedieť nemusíme. To však neznamená, že ich tu nemáme.

Na záver teda ako ďalej?

Ako som už povedal, migrácia je globálnym problémom, ktorému sa nevyhneme. Momentálne sme však v situácii, kedy ešte stále môžeme robiť opatrenia, pri ktorých aj nie malé množstvo migrantov prijmeme. V zásade však za podmienok, ktoré neohrozia ani nás a v konečnom dôsledku ani samotných migrantov. Byť proti, vo veci ktorú nedokáže jedinec ovplyvniť nemá zmysel. No chcieť stanoviť jasné pravidlá môže každý občan SR.

Na záver by som uviedol malé porovnanie. Predstavte si, že váš sused chce na svojom pozemku a za svoje peniaze stavať rodinný dom. Budete apriori proti a svoju energiu zbytočne vybijete v boji, ktorý nemôžete vyhrať. Nakoľko obmedzovať iného v jeho právach je neprípustné. Za účelnejšie považujem snažiť sa dosiahnuť, aby jeho stavba čo najmenej obmedzovala v živote a bývaní  vás, aby bola vyhotovená s braním ohľadu na “dobré susedské vzťahy“ a pod. Lepšie teda podľa mňa je, energiu venovať nie do spôsobu ako nie, ale do spôsobu ako áno, len za podmienok, ktoré vás nezničia.

Jednoducho cestu vidím v komunikácii a rešpektovaní prirodzených práv jednotlivcov a našich národov  s použitím obyčajného „sedliackeho rozumu“.

Za rozhovor Milošovi Majkovi ďakuje Jana Tereštíková.