Na Zakarpatskú Ukrajinu sa vrátime znovu. Fakt stojí zato...

Vinohradiv, Ukrajina   |  Виноградiв, Yкраïна  |   Ďalší vydarený víkend. Skôr oddych a relax, ako cestovanie.

V piatok krátko po 22:00 hodine sme vyrazili siedmi smerom na Komárno, Budapest a krížom cez Maďarsko na východ cez hranicu Tisza / Vilok do ukrajinského Vinohradiva.  Zakarpatie je krásne a pre väčšinu z nás stále neobjavené a lákavé. Sobota obchod za obchodom a reštaurácia za reštauráciou. Noc vo štvor hviezdičkovom hoteli a nedeľa ráno známy trh pred železničnou stanicou vo Vinohradive. Následne  samé obžerstvo a kávaičkovanie. Priatelia, Ukrajinci sú síce v porovnaní s nami chudobní, no ak chcem byť spravodlivý, nemôžem nenapísať, že sa máme za čo hanbiť. Kaviarne sú tu plné, centrum mestečka sa hemží domácimi, prechádzky v parkoch a oddych v desiatkach kaviarní, nie v nákupných centrách. V obchodoch i reštauráciách si zákazníka vážia a žiadna mladá servírka neuprednostňuje FB vo svojom mobile pred zákazníkmi. Ceny zodpovedajúce príjmom domácich, no kvalita jedál na úrovni našich čias, v ktorých sme poznali skutočnú chuť domáceho pečeného kuraťa, kvalitného zákusku či skutočne domácej klobásy.

Teraz sedíme v jednej z kaviarní a fakt sa nám nechce ísť domov. Je 35 stupňov, z mestečka vyžaruje kľud a na prvý pohľad nevidíme uštvaných ľudí ponáhľajúcich sa  za povinnosťami.

Dnes o polnoci EÚ ruší občanom Ukrajiny vízovú povinnosť. Že by ďalší krok k približovaniu sa Ukrajiny uštvanej a konzumnej západnej Európe? Prosím, spomalte! Chceme si vašu krajinu čo najdlhšie užiť takú, aká je teraz...