Prečo moje otázky voleným funkcionárom a prečo by SOL v kladení otázok mali nasledovať ďalší občania ?

V poslednom období, mám na mysli asi 6 rokov čitatelia určite zaregistrovali viacej listov, telefonátov a otázok v nich kladených primátorovi mesta, poslancom MsZ a viceprimátorovi Ľubomírovi Veselickému. Je to vidieť z času na čas aj v diskusii, kde výlučne anonymní diskutujúci na moju osobu útočia nezmyselnými atakmi, čo mám proti Veselickému, primátorovi alebo inému volenému zástupcovi. Dokonca niektorí neváhajú hovoriť o zaujatosti, strate nezávislosti a podobne.

Práve tým, že otázky napr. aj formou otvorených listov týmto voleným zástupcom dávam, potvrdzujú stav, ktorý je ťažko možné nazvať stratou nezávislosti. Je účelom a úlohou médií pýtať sa na veci verejné a upozorňovať na konanie, ktoré môže byť v rozpore s verejným záujmom a dokonca aj platnými zákonmi.

Prečo sa v mnohých prípadoch v žiadostiach vyskytuje moje meno? Odpoveď je jednoduchá. Zákon č. 211/2000 Z.z. definuje osobu oprávnenú konkrétneho občana, nie organizáciu. Znamená to teda, že každá otázka k odpovedi, na ktorú sa chce médium dostať prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám musí pochádzať od konkrétnej fyzickej osoby. Spravidla (99%) som ňou ja.

Ďalej médium kladie otázky aj za občanov, ktorí nám zasielajú podnety a postrehy týkajúce sa vecí verejných. Znamená to teda, že dopytovaná téma nemusí vždy zaujímať mňa osobne, no v záujme získania informácie niekto otázku kompetentným položiť musí.

Už niekoľko rokov primátor mesta ani jeho hovorca a poslanec MsZ Ľubomír Veselický nie sú ochotní na otázky týkajúce sa vecí verejných odpovedať pred kamerou a primátor mesta dokonca hneď na začiatku súčasného volebného obdobia zrušil aj verejné stretnutia s občanmi, kde mu boli aj mnou osobne otázky kladené a ako vidieť zo záznamov z týchto stretnutí, odpovedanie na ne bolo kompetentným mimoriadne nepríjemné, veľakrát sa vyhýbali a v situáciách, že im bola otázka zopakovaná niekoľko krát, svojou odpoveďou kompetentní odhalili veci, ktoré pravdepodobne odhaliť nechceli. V niekoľkých prípadoch bol napr. primátor Tomčányi priamo pred kamerou usvedčený z klamstva, či dokonca obhajoby nezákonného konania, alebo ospravedlňovania porušenia zákona s odôvodnením napr., že sa jednalo o dobrú vec a podobne.

V čom je teda najväčší problém?

Primátor mesta Tomčányi napriek verejným prísľubom daným občanom pred voľbami, má už niekoľko rokov problém postaviť sa pred kameru a odpovedať na otázky týkajúce sa napr. nakladania s majetkom mesta, výhodnosti jeho konania pre obyvateľov v konkrétnych veciach, ba dokonca dlhšiu dobu už neodpovedá ani písomne. V rovnakej pozícii je aj jeho hovorca Ľubomír Veselický, ktorý predpokladáme že komunikáciu s médiami má priamo v pracovnej náplni a je za ňu platený nami občanmi. Otázka teda je úplne jednoduchá - čoho sa títo ľudia - predstavitelia mesta ovplyvňujúci život nielen nás a teraz, ale aj našich detí do budúcnosti - boja?

Ak sa volený zástupca dostane do pozície, že je schopný a ochotný komunikovať len cez mail na vopred položené otázky, prípadne len cez alebo s osobami, od ktorých nepríjemnú otázku očakávať nemôže, dostáva sa do polohy pre občana nedôveryhodného z princípu. Takýto volený zástupca dosť pravdepodobne neuniesol funkciu a zodpovednosť na neho kladenú a o jeho konanie by sa verejnosť mala v záujme vlastnej budúcnosti zaujímať násobkami a to dovtedy, pokým nie je neskoro. Myslím si, že dostatočným potvrdením mojich slov je fakt, že už 4 roky upozorňujeme na mimoriadne závažné problémy týkajúce sa prenájmu niekoľko miliónového majetku mesta, sme za to veľmi intenzívne a systematicky kritizovaní a perzekuovaní a až v posledných mesiacoch na základe ťažko prehliadnuteľného stavu vecí už aj pre niektorých poslancov MsZ, na základe vykonaných kontrol a zistení boli naše tvrdenia preukázané.

Aj keď sa jedná o témy možno bežnému občanovi nie úplne zrozumiteľné a aj keď si občan možno myslí, že sa ho bytostne nedotýkajú, tvrdím, že sa jedná o klam. Je totiž len otázkou času, kedy sa každé konanie samosprávy vo veciach verejných dotkne niekoho z nás, väčšej či menšej skupiny obyvateľov a otázka dnes nestojí či k tomu dôjde, ale kedy a aké následky to komu spôsobí. Aj tu však platí, že ozývať sa je nutné vtedy, kedy to má zmysel, kedy to umožňujú napr. lehoty v konaniach a to len do momentu, pokým nepríde k závažným, ťažko napraviteľným zmenám, prípadne k premlčaniu konania tým zbavenia konkrétnych ľuďí zodpovednosti.

V takto závažných prípadoch jednoduchú morálnu zodpovednosť či ďalšie robenie hrubých čiar nepovažujem za akceptovateľné.