Sloboda stojí za to. Zápas o ňu pokračuje nielen na Slovensku...

Belfast - Severné Írsko  |  Je 17. november a so synom Denisom a kamarátom Petrom v tento pre nás Slovákov tak významný deň "brázdime" ulice severoírskeho  Belfastu. Áno mesta, v ktorom ešte pred niekoľkými desiatkami rokov  horeli zápalné fľaše, obchody a nebyť segregačných stien a múrov deliacich protestantov od katolíkov, zomierali by ľudia snáď dodnes. Práve tu v Írsku si symbolicky pripomíname to naše nežné vydobitie si demokracie, slobodných volieb, slobody vierovyznania, slova a voľného pohybu.

Dnes sme si prezreli múzeum Titanicu, prešli sme jednou zo spomenutých segregačných mierových brán  a nafotili sme niekoľko svetoznámych malieb na múroch, ktoré sa rovnako ako ten Berlínsky, stali svetoznámymi.

Ešte aj dnes sú na svete múry (nielen ozajstné murované, ale aj pomyslené a dokonca aj tie strážené nášľapnými mínami a vojakmi)  žiaľ nie ojedinelým javom. Spomeniem iba tie, bezprostredne pri ktorých som bol osobne, či som ich prešiel. Berlínsky múr pri ktorého búraní som bol osobne (kúsok múra z roku 1989 skončil v domácej vitríne), demarkačná línia na ulici Ledras v Nikózii, kde mierové sily OSN strážia Grécku a Tureckú hranicu, Donbas - separatistami ovládané územie odtrhnuté od Ukrajiny, hranica medzi Azerbajdžanom a Arménskom, resp. Náhorným Karabachom zmietajúcimi sa v permanentnom vojnovom konflikte, či dnešný Belfast.

Stále častejšie cítim určité "múry" intenzívne stavané medzi ľuďmi deliacimi sa na tých "našich" a ostatných. Je tragédiou, keď takéto múry stavajú stále častejšie "politici" aj na najnižších stupňoch riadenia spoločnosti a to ešte  za naše spoločné peniaze. Vidíme denne, ako nedokážu absorbovať verejnú  funkciu danú im do rúk voličmi.

Včera na námestí SNP v Bratislave, ale aj v ďalších mestách a dokonca aj v Írskom Dubline a v Londýne opätovne protestovali desiatky tisíc ľudí nespokojných so správou vecí verejných, s korupciou, ale aj zlodejskými a nepoctivými politikmi. Ľudia sa teda prebúdzajú. Dokonca nielen vo vzťahu k "vysokej politike", ale aj komunálnej. Videli sme to v niektorých skutočne problémových obciach, ako napr. Brunovce či Šintava. Občan sa postavil bezpráviu, arogancii moci a poslal ich do histórie. Konečne. Nesmie však znovu zaspať. Aj po zmene volených zástupcov dôslednú kontrolu ich konania musí vykonávať počas celého volebného obdobia. Nejeden volený zástupca totiž na svoje sľuby zabudol prirýchlo a nielen charakter, ale aj česť časom vymanil za peniaze a službu nie v prospech verejného záujmu, ale jednotlivcov a úzkych zpravidla podnikateľských skupín.

"Občania netušia, akú majú moc".  V tento významný deň nám všetkým želám čo najrýchlejšie odhalenie významu tohto hesla a veľa šťastia nielen nám Slovákom, ale aj  Írom, ktorých krajinu práve bližšie spoznávame.