Stalo sa a napriek tomu ešte stále žijeme... 10.

Za obdobie posledných niekoľkých mesiacov sa udialo neskutočné množstvo udalostí, ktoré sme mapovali buď v samostatných článkoch, alebo sme ich spomenuli len okrajovo. V každom prípade vývoj nielen na Slovensku ale aj v našom meste napreduje rýchlosťou, na ktorú sme v minulosti neboli zvyknutí.

Hlavne čo sa týka politickej situácie, občan v množstve publikovaných informácií stráca prehľad a naozaj sa nečudujem, keď so stratou prehľadu odchádza u bežného človeka aj záujem o tzv. veľkú politiku. Prakticky každodenné kauzy nielen že občanov unavujú, znechucujú, ale aj deprimujú až otupujú.

Od vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky uplynul polrok, ktorý história pravdepodobne označí za úplne šialený a v normálnej spoločnosti ťažko pochopiteľný. Kauzy najmä politikov strany Smer odhalené novinármi a žiaľ buď nedostatočne alebo vôbec neriešené príslušnými orgánmi skutočne vyvolávajú pochybnosť o právnom štáte a spravodlivosti pre každého.  Prakticky denne vidíme, že zákon neplatí pre všetkých rovnako a aj policajné orgány minimálne v operatívnosti konania či získavania informácií používa voči občanom a politikom rozdielny meter.

Povestným preliatím pohára je nepochybne únos vietnamského občana z Nemecka cez Čechy a Slovensko za použitia vládneho leteckého špeciálu SR na lete do Moskvy. "Vysvetľovanie" a výhovorky zodpovedných osôb, najmä exministra Róberta Kaliňáka sa už aj skutočne tolerantnému človeku musia zdať ponižujúce, nakoľko berúc ohľad na publikované informácie, pán Kaliňák pravdepodobne má drvivú väčšinu obyvateľov za hlupákov. Dva dni dozadu vyšli na povrch vo veci informácie ďalšie a to z Ministerstva zahraničných vecí, ktoré majú potvrdzovať prakticky klamanie o prítomnosti vtedy ministra Kaliňáka na palube vládneho špeciálu letiaceho do Moskvy. Nuž, Slovenská Republika týmto činom vysokú dôveru v diplomatických kruhoch vďaka týmto "politikom" asi požívať nebude.

Únos vietnamského občana s vedomým či nevedomým podielom našich spoločenských špičiek si najmä na sociálnych sieťach vyslúžil nemalú pozornosť v podobe množstva vtipov a zosmiešňujúcich komentovaných fotografií.

Je smutné, že napriek smrti investigatívneho novinára a jeho priateľky, množstvu odhalených káuz a dokonca vážneho podozrenia z opätovného štátneho terorizmu občanom stačí množstvo výhovoriek politikov a nie ich okamžitý odchod z politického života.

Médiá priniesli nasledujúcu správu:

"Po tragickej havárii autobusu v Bulharsku odstúpili traja ministri.

Premiér Bojko Borisov vyzval v piatok na odstúpenie ministrov vnútra, dopravy a regionálneho rozvoja.

Sofia. Traja bulharskí ministri odstúpili v piatok zo svojich funkcií po nedávnej havárii autobusu, pri ktorej zahynulo 17 ľudí a zranenia utrpelo niekoľko ďalších osôb. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Valentín Radev, Ivajlo Moskovski a Nikolaj Nankov súhlasili, že prevezmú politickú zodpovednosť a rezignujú."

V Bulharsku, ktoré priznajme sa stále vnímame ako krajinu ďaleko za nami sú ministri schopní prijať politickú zodpovednosť za dopravnú nehodu. Na Slovensku brutálne popravia novinára a jeho priateľku, novinári odhalia tunelovanie agrodotácií v neskutočných rozmeroch, prideľovanie dotácií spriazneným firmám a vláda krajiny poskytne vládny špeciál na let, pri ktorom agenti tajnej služby cudzej krajiny dokonajú únos svojho občana a život ide len tak ďalej.

Naša krajina má s únosmi občanov na cudzie územie vlastne už skúsenosti...

Je toto normálne? Kde to žijeme a čo sa ešte musí stať na to, aby ľudia pochopili, že tí ktorí sú pri moci sami a dobrovoľne zo svojich postov neodídu?

Možno len musí začať fungovať polícia, prokuratúra a justícia.

V spoločnosti to už dlhšiu dobu skutočne vrie. Pred niekoľkými mesiacmi sa na námestiach mierumilovne a v kľudných protestoch stretlo 100 tisíc občanov. Skutočne mám obavy, že to tomu tak nebude vždy.