Na druhý deň opúšťame  Kyoto a smerujeme do Tokya.  Okrem  hlavného mesta nás ešte čaká  Yokohama, Nijagata, chceli by sme na skok aj na Hokaidó. Čas vyhradený na Japonsko je však krátky. Na to sme už žiaľ prišli. A to poslednú noc musíme vzhľadom na miesto nášho odletu stráviť v Nagoyi.  Čo sa nám teda podarí vidieť za tých niekoľko dní?

- - -

Moderný Shinkansen je na úrovni lietadla. Žiaden buchot v interiéri, pohodlné sklápacie  sedadlá a obsluha občerstvenia priebežne počas jazdy v celej vlakovej súprave. Dlhšiu trasu prepravy vlakom využívame na dôkladnejšie oboznámenie sa s technickým vybavením vlaku. V každom vozni telefón, podtlakové toalety, všade automatické dvere. A všade úplne čisto. Nad dverami každého vozňa vizuálna informácia o trase Shinkansenu a jeho aktuálnej rýchlosti. Cestovná rýchlosť sa pohybuje  niekde od  280 do 500 km / hodinu. Pri míňaní sa s protiidúcou súpravou cestujúci pocíti jemné zakolísanie vlaku a asi dvoj sekundový jemný piskot. Nuž, míňali sme sa takmer v 1000 km rýchlosti...

Po pravej strane vidíme horu. Tvar tejto hory mi niečo hovorí - za čias socializmu  som bol odchovaný na počítači  ATARI. Áno, je to  FUJI, ktorej vrchol je ladne ponorený v oblakoch. Náš spoj vo FUJIJAME nestojí - vrátime sa neskorej z Tokya Shinkansenom  tiredy KODAMA. Vhádzame do Tokya a do jeho centra mierime snáď vyše hodiny. Je to pochoipiteľné, aglomerácia Tokyo má  asi 40 miliónov obyvateľov. Predmestia sú rozťahané naozaj po značnom území.

- - -

Tokio 東京都; Tókjó-to

Nachádza sa v regióne Kantó na východe ostrova Honšú. Je to jedno z najväčších miest na svete, žije v ňom 12 miliónov ľudí, s predmestiami a aglomeráciami okolitých miest, ako napríklad Jokohama alebo Kawasaki tvorí najväčšiu konurbáciu a metropolitnú oblasť na svete, nazývanú Veľké Tokio, kde žije až 35 miliónov obyvateľov na ploche o veľkosti Západného Slovenska. Do roku 1868 sa nazývalo Edo. Niekedy je metropolitná oblasť Tokia nazývaná aj pojmom megalopolis.

Tokio má najväčšiu metropolitnú ekonomiku na svete. Nominálny hrubý domáci produkt dosahuje okolo 1,316 biliónov USD, čo je viac ako ôsma najväčšia ekonomika na svete. Je to hlavné finančné centrum a hlavné sídlo niekoľkých najväčších svetových bánk a poisťovacích spoločností.

Počas centralizovaného rastu japonskej ekonomiky po druhej svetovej vojne sa mnoho veľkých firiem presťahovalo z miest ako Osaka do Tokia s cieľom získať lepší prístup k vláde. Tento trend sa postupne spomaľuje kvôli rastu populácie a vysokým nákladom na život v Tokiu.

Tokio bolo označené ako najdrahšie mesto na svete 14 rokov po sebe až do roku 2006.

Tokio je najväčší dopravný uzol domácej a medzinárodnej železničnej, cestnej a leteckej dopravy. Verejná doprava je zabezpečovaná rozsiahlou sieťou čistých a efektných a často pomerne preplnených vlakov a podzemnou rýchlodráhou prevádzkovaných rozličnými spoločnosťami, pričom druhú úlohu zohrávajú autobusy, monoraily a električky.

Tokijské medzinárodné letisko Haneda ponúka predovšetkým vnútroštátne lety, zatiaľ čo medzinárodné lety zabezpečuje medzinárodné letisko Narita v prefektúre Chiba.

Primárnym dopravným prostriedkom je vlak. Železničná sieť v Tokiu je najrozsiahlejšia mestská železničná sieť na svete a jej dĺžka sa približne rovná dĺžke povrchových liniek. Expresné linky spájajú hlavné mesto s ostatnými časťami metropolitného tokia, oblasť Kantó a ostrovy Kjúšú a Šikoku.

Taxíky fungujú v 23 špeciálnych štvrtiach, mestách a mestečkách. Trajekty na dlhé trate obsluhujú tokijské ostrovy a prevážajú cestovateľov do domácich a zahraničných prístavov.

Zdroj: Wikipedia

- - -

V Tokyu vlezieme do Metra, zorientujeme sa na po dvoch prestupoch prídeme k hotelu. Ubytujeme sa a vyrážame do mesta. Ani tu žiaľ nestíhame veľa.

Štvrť mrakodrapov, televízna veža  TOKYO TOWER, niekoľko hlavných štvrtí a najmä nočné mesto.  Ešte sme chceli vidieť Hokaidó, no nakoniec ešte vyrážame  do Niigaty (otočka). V meste si požičiavame  bicykle a asi za tri hodiny stihneme  rýchlu prehliadku so zastavením sa až pri  Japonskom mori. Odtiaľ čo by na skok do Severnej Kórei. Nestíhame a Kmi Cong Ill o našu návštevu určite ani nestojí. Asi by sa nepotešil reportáži popisujúcej najnovší výdobytok socializmu - hladomor asi milióna obyvateľov...

Následne cestujeme Shinkansenom triedy  Kodama (prímestský) a už spomenutej Fujijamy. Tu sa prejdeme po ceste smerom k hore  FUJI, no žiaľ počasie nám nepraje a hora sa stále viacej zahaľuje do mrakov. Vzdávame to., Niekoľko fotografií a neodmisliteľné presso v kaviarni na stanici. Hot Dog - nemoze,m za to, podobá sa mi na plastikovú rekvizitu do výkladu obchodu a žiaľ aj tak chutí. Ale presso je výborné. Sedím na barovej stoličke a oči neviem odtrhnúť z hory  FUJI. 

A spomínam na časy, kedy som o cestovaní po svete - po takto ďalekom svete mohol iba snívať. Socializmus si nás strážil ako oko v hlave... A spomínam na slová Jána  Budaja - "Sloboda stojí za to..."

Po ceste späť do Tokya sa zastavujeme v Yokohame. V rýchlosti prezrieme aspoň hlavnú časť mesta a po príjazde do Tokya ešte absolbujeme prehliadku mesta. Žiaľ, netrafili sme a vo Viedni pri zakupovaní  Japan Rail Passu nám doporučili nie zrovna najlepšiu prehliadku mesta. Sprievodkyňa nás asi 5 hodín vláči po historických cintorínoch mesta. Ale aspoň zisťujem, že mojom rokmi osvedčenom individuálnom cestovaní budem pokračovať a keď to nebude úplne nevyhnutné, neulakomím sa ani na služby domácej cestovky. Vidím však Tokyjských bezdomovcov vo svojej kolónii plnej stanov - jednoducho sú všade. A je to prirodzené. Každá spoločnosť má aj bohaných a aj chudobných.

Odchádzame do Nagoye, kde sa taxíkom necháme odviezť do hotela. Ubytovanie  je fajn a   my využívame poslednú noc na jedno z Japonských veľkomiest. Na ďalší deň  odchádzame na leticko. Lietadlo spoločnosti  FIN AIR  mešká už na prílete do Nagoye.  Až na palube sa od kapitána dozvedáme, že nemali povolený prelet na Ruskom a museli použiť dlhšiu alternatívnu trasu. Do Helsínk kopírujeme meškanie a tým nestíhame odlet lietadla do Viedne. Zbytočne sa tešíme na nočné Helsinky na náklady leteckej spoločnosti - v tranzitnom check ine  dostávame do rúk palubné  vstupenky na okamžitý odlet spolu do Kodane, kde následne stíhame neskorý let  Kodaď - Viedeň. Vo Viedni sme o niekoľko hodín neskorej. Možno pri ďalšom prestupe Radovi v ruksaku rozbili  fľašu Shaké a jeho ruksak smrdí ako batožina notorického alkoholika. Vždy lepšie, ako v Amsterdame spoločnosťou  KLM stratená a následne zlodejmi vykradnutá batožina  pri návrate z mojej nasledujúcej cesty v San Franciscu a Las Vegas. Či  spoločnsoťou Al Italia  úplne stratená batožina  v New Yorku pri ceste na Floridu.

Ale to sú už príbehy a problémy z ciest po iných kontinentoch...