Ako bude v Grécku neovplyvním. Ako bude v Seredi, je na nás...

"MMF sa priznal k zločinu" a podobné titulky si od nahnevaných Grékov vyslúžilo priznanie  MMF v ktorom pripustil niektoré nespávne, resp. radikálne kroky v riešení ekonomickej krízy v Grécku.

Nemyslím si však, že problém ekonómov bol v nesprávnych krokoch. Šetrenie bolo a je nevyhnutné. Nesprávne boli len odhady, aké tvrdé, aké vôbec, koľko opatrení  a kam presne ich smerovať. A to je naozaj problém. Nielen u  MMF vo vzťahu k Grécku. Ale aj u ostatných krajín a vlastne vo všetkých ekonomikách.

Žiadna krajina prostredníctvom svojho vlastného vedenia vrátane  našej, totiž úsporné opatrenia nenasmeruje  (zatial)  voči  samotnej krajine (čítaj vedeniu), inraštruktúre riadenia, administratíve a pôžitkom, ktoré samotný systém politikom prináša. Teda povedané zjednodušene, proti  samým sebe. Tak tomu je aj v prípade  Európskej únie. Asi 70 000 dobre platených úradníkov žijúcich v blahobyte o ktorom sa nám nesníva, Europoslanci, Eurokomisári a všetci okolo totiž spravia úplne všetko preto, aby im ten raj vydržal čo najdlhšie.

A to nielen v EÚ, ale aj v ostatných krajinách vrátane tej našej. A môžeme ísť ďalej do štruktúry - áno, pozorný čitateľ iste pochopí, že až po samotnú samosprávu.

Naozaj to vidíme a následne čítame denne. Všetci  "politici" vehementne chcú šetriť - na nás.

Je mi jasné, že "záchranu" samotného Grécka č iných ekonomík neovplyvním. Začínam včak cítiť, že páky na ovplyvnenie každodenného života v meste, má každý občan naozaj nadosah ruky. Len otvoriť dlaň a chytiť ich...