Archeológovia zaznamenali ďalší významný objav pri Múre nárekov - (hebr. הכותל המערבי, ha-Kotel ha-ma'aravi)

Jeruzalem / Izrael  (hebrejsky: יִשְרָאֵל, Jisra'el; arabsky: إسرائيل‎, 'Isrā'īl)   |    Až  2000 rokov staré hlinené pečatidlo  neďaleko známeho  Múru nárekov  v historickej časti  Jeruzalema našli archeológovia, ktorí tento unikátny nález následne oznámili svetu. Pečatidlo je tvaru gombíka a obsahuje armejsky napísané slová  " Čisté od Boha", čo má podľa odborníkov znamenať, že slúžilo na osvedčovanie obetných potravín či zvierat nosených do chrámu. U týchto predmetov bolo nevyhnutné, aby boli "čisté", keďže podľa tvrdení historikov, boli súčasťou rituálnych obradov.  Práve tento nález má byť prvým dôkazom uvedených aktivít, ktoré boli popisované už v starovekých textoch.

- - -

Múr nárekov alebo Západný múr (hebr. הכותל המערבי, ha-Kotel ha-ma'aravi) je pozostatkom západnej časti vonkajšej hradby, ktorá ku konci obdobia druhého jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu. Dnes je to najposvätnejšie miesto Židov a zároveň miestom smútku nad zničením Chrámu.

K Múru nárekov prichádza mnoho pútnikov z celého sveta, aby tu vyslovili svoje modlitby, ktoré zároveň, napísané na kúsku papiera, vkladajú do štrbín múru.

Múr nárekov je súčasťou opevnenia posvätného komplexu  uctievaného  veriacimi  z celého sveta.  Pred príchodom k nemu musia záujemcovia prejsť bezpečnostnými prehliadkami.

Múr nárekov je pozostatkom vonkajších hradieb jeruzalemského chrámu, ktoré nechal rozšíriť Herodes Veľký. Po zničení Jeruzalema rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne (roku 70) zostala väčšina múrov zborená pod úroveň terénu, okrem Múru nárekov a Malého múru. Mnohé časti hradby sú dnes často súčasťou domov v moslimskej štvrti, ktoré sú pristavené k Múru.

Podľa rabínov však šechina (Hospodinova prítomnosť) i po zničení Chrámu zostala na mieste Múru nárekov, čím sa zachovala posvätnosť miesta. Keďže šechina nie je viazaná na existenciu chrámu, nie je cieľom väčšiny židov jeho obnovenie – o to viac, že na mieste Chrámu dnes stoja moslimské mešity.

História modlitieb

Prvá zmienka o smútočných modlitbách Židov na tomto mieste sa nachádza v rozprávaní pútnika z Bordeaux, ktorý do Jeruzalema dorazil v roku 333:

O výške „dierovaného kameňa“ nie je nič známe, okrem jeho polohy, ktorá bola v miestach juhozápadného rohu Chrámovej hory. V rovnakom období bolo pre Židov stanovené obmedzenie ohľadom Jeruzalema a tí sa zhromažďovali na úpätí Olivovej hory, z ktorej bola Chrámová hora viditeľná. Židia pripisovali jedinečnú hodnotu práve Západnej stene, pretože práve z nej vystupoval veľkňaz a jeho pomocníci pri obetovaní celopalu v čase Chrámu.

V roku 638 bol Jeruzalem dobytý moslimami a Chrámová hora bola opäť upravovaná – boli na nej vybudované mešity, ktoré tam stoja dodnes. Sultán dovolil Židom bývať v Jeruzaleme a práve v tomto období vznikla tradícia modlitieb pri hradbe Chrámovej hory.

Obvyklé pomenovanie Múr nárekov je prevzaté od Arabov, ktorí toto miesto takto pomenovali podľa Židov, ktorí sa k múru prichádzali modliť a oplakávať zničenie Chrámu. V hebrejčine sa používa názov Západný múr.

Benjamín z Tudely, ktorý navštívil Jeruzalem na konci 12. stor., pripomína miesto oproti Skalnému dómu: „…západný múr, jediný z múrov, ktorý bol v Chráme vo svätyni, nazývajú Brána milosrdenstva a prichádzajú k nemu Židia, aby sa tam modlili o pomoc“. Podobný popis sa objavuje v knihe „Jeruzalemská cesta“, napísanej v roku 1333. Prvá hodnoverná zmienka o Múre nárekov pochádza z roku 1488. Po dobytí Jeruzalema Osmanmi (1517) prikázal sultán prestavať mesto a povzbudil Židov, vyhnaných v roku 1492 zo Španielska, aby sa usadzovali v Izraeli. Preto mohli mnohí Židia prichádzať k Múru a urobiť z neho trvalé miesto modlitby.

Obdobie po Šesťdňovej vojne

Múr nárekov prešiel počas Šesťdňovej vojny pod vládu Izraela a od tej doby je znovu, po dvoch desaťročiach jordánskej nadvlády, počas ktorej mali k nemu Židia zakázaný prístup, prístupná Židom i nežidom. Po vojne bola zbúraná štvrť Mugrabi, ktorá stála naproti Múru a na jej mieste bolo vybudované námestie pre modliacich návštevníkov. Priestor námestia pri Múre je považované za „synagógu“ a tak sa pri vstupe vyžaduje pokrývka hlavy.

Zdroj: Wikipedia

- - -

Múr nárekov je súčasťou opevnenia posvätného komplexu  uctievaného  veriacimi  z celého sveta.  Pred príchodom k nemu musia záujemcovia prejsť prísnymi  bezpečnostnými prehliadkami.