Bývalá zamestnankyňa odhalila pravdu o fungovaní Ministerstva zahraničných vecí

Moc v štáte, ale aj na nižíších úrovniach riadenia spoločnosti narastá úmerne zanedbanou kontrolou zo strany médií a samotných občanov. Pohľad do minulosti však dokazuje, že spoločnosť ako taká v určitom momente - väčšinou vtedy, keď mocní stratia akékoľvek zábrany, cítia sa byť nepostihnuteľní a neohroziteľní - akoby zázrakom v určitom momente naštartuje obranné mechanizmy. Následne už záleží iba na podmienkach, možnostiach a efektivite využitého obranného mechanizmu.

Počas dvoch vlád premiéra Róberta Fica sa zdalo, že minister zahraničných vecí Lajčák požíva akúsi "mediálnu imunitu" Tá však skončila škandálom, ktorý medializovala bývalá zamestnankyňa Ministerstva zahraničných vecí, 26-ročná Zuzana Hlávková. Práve táto mladá žena jasne a zrozumiteľne pomenovala dianie na ministerstve, týkajúce sa organizovania aktivít spojených s predsedníctvom Slovenska v EÚ. Má sa týkať predražených zákaziek a  manipulácií s výberovými konaniami. Zuzana Hlávková sa obrátila na Transparency International a o dianí, ktorého mala byť svedkom sa vyjadrila v blogu.

Práve mladí ľudia najmä ak sa dostatnú na určité pozície, majú niekoľko možností ako sa zachovať v situáciách, ktoré sú zjavne v rozpore s verejným záujmom. Môžu sa pohodlne viesť a ťažiť zo systému, zabezpečiť si profesný rast najmä na základe loajality voči aktuálnej moci a dokonca včas aj prezliecť kabát a prispôsobiť sa v určitom momente nepochybne sa meniacemu systému, alebo môžu zo systému odísť a nastúpiť cestu veľa krát tvrdú až krutú a to nielen voči sebe ale aj voči svojim blízkym, na ktorej budú znášať ponižovanie, znevažovanie, verejné urážky, dokonca spochybňovanie ich osoby ako takej. Viacmenej ide o slobodnú voľbu, ktorá je na každom jedincovi. Zuzana sa evidentne rozhodla pre cestu druhú a postavila sa za ochranu vecí verejných. Čo ju čaká, uvidíme v najbližšej budúcnosti, no podľa skúseností toho mála ľudí, ktorí sa postavili proti tunelárom a prospechárom nielen vo vysokej politike, ale aj na komunálnej úrovni, to vyzerá tak, že na minimálne určité obdobie nič dobré.

Napriek všetkému treba povedať, že konečne ľudia začínajú chápať podstatu demokracie - postavenie sa svojvôli ľuďom, ktorí etiku, právo, spravodlivosť a verejný záujem dali hlboko pod úroveň záujmov nielen straníckych či úzkych skupín ale najmä svojich osobných. Svitá na lepšie časy?