Za polárny kruh na VW, časť 2 : Nina až po hranice
Dominika Hajdu | Estónska Nina pri Čudskom jazere (Peipsi Järv) bola čarovným miestom. Je to malebná dedinka so zopár obyvateľmi, na konci ktorej sme dorazili na cíp s malým kostolom, cintorínom a majákom. Toto spojenie na mieste vytváralo jemne mrazivú až tajomnú atmosféru, a to hlavne v noci, kedy bolo počuť zvlášťne zvuky a my sme si rozprávali scénky z hororov. Kala s Maťom si dali nočnú prechádzku po dedine bez mobilov, kde na nich znenazdajky vyskočil pes, začal ich naháňať a oni si cestou naspäť našli "skratku", ktorou pol hodinu blúdili. Šťastie, že sa mohli odnavigovať podľa blikajúceho majáku, vedľa ktorého sme kempovali.
Čudské jazero je tak obrovské, že ani z jednej strany nie je vidieť na druhý breh. Stále fúkal vietor, v tichu nebolo počuť nič len vlny, cítili sme sa skôr ako pri mori než pri jazere. Len voda bola sladká a červenkastá od rašelinovej pôdy. Po náročnej ceste sme si tak dali zaslúžený dvojdňový oddych, pretože sme čakali na B-tím, ktorý akurát po nejakých technických komplikáciach vyrazil z Bratislavy.
Voda bola trochu studenšia, ale stále príjemná na kúpanie. Museli sme sa predsa okúpať v jazere, ktoré je hranicou medzi Estónskom a Ruskom. Našli sme aj pozostatky po delostreleckých postaveniach nemeckého Wermachtu z čias Veľkej vlasteneckej vojny, na ktorých sme omylom zaparkovali. Boli to betónové základy a obrovské šróby, o ktoré boli delá prichytené. To nám totiž vysvetlil až jeden z domácich, estónsky Rus Mikail, ktorého velice zaujal náš Transporter. Utužení dvoma štamprlíkmi domácej sme si celkom príjemne pokecali, čo nás, s chabými základmi ruštiny upokojilo.
Oddýchnutí sme sa teda v stredu ráno zbalili a namierili na hranice. Cestou sme sa zastavili v miestnom obchodíku, kde nám nehceli predať pivo ukazujúc na hodinky, že ževraj doobedu sa nedá. Hranice v Narve fungovali trochu inak, najskôr sme sa odstavili na čakacie parkovisko, kde sme 2 hodiny čakali na radu a na veľkej tabuli sledovali, či na nej nevyskočí naša ŠPZ-ka. Z dlhej chvíle sme hrali karty azohrievali vodu na čaj v rýchlovarnej konvici na autozástrčku (ktorá inak zohrieva vodu asi 20 minút). No a keď sme prišli na rad, auto nenaštartovalo. Vybila sa baterka. Takže sme museli v rýchlosti vyhádzať kufor (motor je vzadu) a vymeniť ju za náhradnú, pričom nás všetci naokolo sledovali a buď sa smiali alebo zazerali. Inak priechod prebehol bez problémov. Na samotnej hranici sme v rade čakali asi ešte 2 hodiny. Na naše prekvapenie nám absolútne nič neprehľadávali, a to máme všetko zbalené v plastových boxoch a debniach. Iba baterkou posvietil do kufra, otvoril všetky dvere a odišiel. Žiadny bordel, žiadne psy, nič. Tak sme teda, myslíme si, správnym krokom vošli do Ruskej federácie a začali tak ďalšiu fázu cesty na sever.
- - -
Pôvodne vložený článok sa nachádza na: http://www.reporter24.sk/clanky/cast-2-nina-az-po-hranice/
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.