Celý svet si pripomína 70. výročie prvého použitia atómovej zbrane - zhodenia bomby na Hiroshimu

Už niekedy koncom 30-tich rokov sa šepkalo, že nacisti pracujú na vývoji atómovej bomby. Samozrejme, že aj v tejto dobe silné štáty zápasili o to, kto akú zbraň bude vlastniť. Spojené štáty sa snažili atómovú zbraň vyrobiť skôr, ako sa to podarí Nemecku, Japonsku či inej krajine. Svoj projekt nazývali Manhattan a viedol ho Dr. J.Robert Oppenheimer. Prvú atómovú bombu sa podarilo otestovať práve američanom a to 16. júla 1945 v Trinity Site v Novom Mexiku. Následne atómové bomby vyhotovené na báze vysoko obohateného uránu (U235) - Little Boy a Fat Man na báze plutónia zhodili po bombardovaní Pearl Harbour Japoncami na japonské mestá Hiroshimu a Nagasaki. Došlo k tomu 6. augusta 1945 a jedná sa o prvé použitie nukleárnej zbrane na svete. Nagasaki bombardovali o tri dni neskôr teda 9. augusta 1945.

Je tomu už 70 rokov. Ráno 6. augusta 1945 o 8.15 hod. miestneho času nad prístavným mestom Hiroshima (ostrov Honšu) zhodil americký bombardér B-29 Enoa Gay 4 tony vážiacu a 5 m dlhú bombu Little Boy so silou 20 000 ton TNT na mesto. Bomba padla z výšky 10 km na padáku a pri výbuchu úplne zničila minimálne 2/3 mesta pričom zahynulo odhadom asi 80 000 ľudí. Viac ako 100 000 utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia následne zomierali ďalšie desiatky tisíc ľudí a dá sa povedať, že aktom sú postihnuté aj súčasné generácie.

V Hiroshime po výbuchu zostalo stáť asi len 20 betónových budov, ktoré však tak isto boli mimoriadne poškodené. Jedna z nich tzv. Atomdom stojí dodnes. Je pamiatkou a zároveň výstražným prstom pre generácie, ktoré našťastie odvtedy vojnu takpovediac na vlastnej koži nezažili a teda jej hrôzu si vedia predstaviť iba ťažko.

Do Hiroshimy som pricestoval z Nagoye shinkanzenom v neskorých popoludňajších hodinách. Hneď po ubytovaní sa vo vopred zarezervovanom hoteli moja prvá cesta smerovala práve k tomuto pamätníku a aj s odstupom času musím priznať, že obdobne som sa v živote cítil už len v Černobyle, v Rio de Janeiro pod sochou Ježiša Krista, pri mystickom Stonehenge a na dolnom Manhattane kde v čase mojej návštevy ešte stále boli zostatky trosiek po páde budov WTC. Sú to mimoriadne silné okamihy, ktoré sa skutočne dajú zažiť iba priamo na mieste ich deja a to aj dlho po samotnej udalosti. Neviem či to spôsobuje prostredie, alebo určitá energia ktorú som tam cítil, v každom prípade ide o zážitky, ktoré z pamäte jednoducho nedokážem. A samozrejme vymazávať ani nechcem.

Celý priestor okolo Atomdomu v Hiroshime ako aj pamätného parku je miestom, na ktorom sa schádzajú ľudia z celého sveta a dosť pravdepodobne rozmýšľajú nad jedným jediným - obdobná udalosť sa už nikdy nesmie zopakovať.

Od zhodenia atómovej bomby na Hiroshimu uplynulo 70 rokov a stále nie je vyhrané. Aj dnes prakticky štvrť storočie po ukončení studenej vojny je cítiť eskalácia napätia medzi mocnosťami a nespokojnosť vo svete. Mnohé krajiny vlastnia prípadne sa snažia vlastniť atómové zbrane na získanie prestíže prípadne vydobitie si iných pozícií aj hrozbou prípadného použitia práve atómovej zbrane. Práve už spomenutý pamätník by mal byť dostatočnou výstrahou a utrpenie ľudí spôsobené atómovým výbuchom dostatočnou brzdou aj pre tých najmilitantnejšie naladených politikov na svete. Je totiž úplne jedno, v ktorej časti sveta a v ktorej krajine, obyčajní ľudia vojnou vedenou kohokoľvek voči komukoľvek vždy len trpia.

Som rád, že pochopiť aj tento fakt mi pomohla moja cesta po Japonsku a práve návšteva Hiroshimy.