Černobylské denníky: Expedícia Černobyl 2016 - "Cestou do Kijeva naberáme kilometre aj kilá..." - deň 3.

Na hotelovej recepcii sa stretáme o 8:30 ráno, poniektorí o 15 minút neskôr. Že by ťažká noc? Autá z hotelového parkoviska presúvame pred vchod, najskôr dolievame vodu do chladiča jedného z nich (rituál nutne sa opakujúci niekoľko krát denne), následne nakladáme batožinu do áut a vyrážame smerom na Kyjev. Čaká nás asi 560 km síce po dobrej ceste, no s veľkou premávkou. Jedná sa o jeden z najvyťaženejších cestných ťahov na  Ukrajine.

Šoféruje Martin a užívame si nadpriemerne rýchlu jazdu - vlastne si to môže dovoliť, zabudol si vodičák a tak mu policajti pri prípadnej kontrole nebudú mať šancu dokad zadržať.  ;-)  Policajtov síce vidíme pomerne často, no nikoho nezastavujú, neobťažujú nezmyselnými kontrolami a vlastne sa zamýšľame nad tým, či to náš pán minister vnútra  so šikanovaním našich vodičov akosi nepreháňa. Sme totiž vážnou výnimkou a sme viac policajným štátom, ako mnou za posledné obdobie  navštívených  14  republík bývalého Sovietskeho socialistického bloku. Vyzerá to tak, že policajti v týchto krajinách sa veľmi rýchlo naučili rozoznávať, kto je skutočnou bezpečnostnou hrozbou pre občanov a samotnú krajinu...

Po ceste sa míňame s niekoľkými vojenskými kolónami. Asi rotácia vojakov na východnom fronte.

Síce nejdeme po klasickej diaľnici, no vzhľadom na liknavosť našich "odborníkov", by tento štýl cesty možno bol vhodný aj pre Slovensko. Popíšem podrobnejšie v samostatnom článku.

Prvé jedlo jeme v jednoduchej reštaurácii priamo pri ceste. Upútal nás kúdol dymu od grilu na ktorom priamo na parkovisku grilovali šašlyk. Nakoniec ho ugrilovali hodne, dali sme si ho skoro všetci.

Na neskorý obed (alebo skorú večeru) sme sa zastavili v reštaurácii  Stará Gubernia. Zaujal nás jej názov a následne exteriér, ale aj interiér. Architekt na zariaďovaní reštaurácie spolupracoval s niekým s vkusom Nory Mojsejovej - palacinky ako aj iné jedlá však chutili výborne. Poniektorí z nás si užili gaučové sedenie na oddych pri čakaní na jedlo v polohe ležiacej.  A následne už naberáme na hmotnosti - jedlu sa opätovne odoláva ťažko... 

Máličko vyššie ceny na ukrajinské pomery, niekoľko Lexusov a Mercedes s albánskou ešpézetkou nás utvrdil v tom, ze pravdepodobne má podnik minimálne zvláštnych majiteľov...

V kostolíku priamo v objekte za 5 UAH zapaľujem sviečku za rodinu - fotografie sa vydarili a  ochotná a milá správkyňa kostolíka sa nám naozaj venovala prednáškou o akú cirkev sa jedná a kto sa nachádza na fotografiach povešaných na stenách.

Pokračujeme do Kyjeva. Asi 20 km pred vjazdom do mesta mením Martina za volantom ja. Ideme presne podľa navigácie  Sygic a bezpečne nás  (aj keď cez zácpu)  vedie prakticky priamo na parkovisko hotela. Dnes a zajtra nocujeme v hoteli  BAKKARA ukotvenom na rieke. Ide o nadštandardný hotel s výbornou výbavou na izbách a ubytovanie stojí  30 Eur / izba / noc.

Po ubytovaní sa  metrom vyrážame na večernú prechádzku po Majdane. Tu sa rozdeľujeme.  Popozerám niekoľko podnikov, navštívim kníhkupectvo a kupujem novú mapu Ruskej federácie a jednu knižku o dianí na Majdane.  Druhú musím zohnať v inej sieti kníhkupectiev zajtra. Medzi mapami nachádzam aj Slovensko. 

Večer ja už nejem, stačí jedno espresso a končím v kaviarni na hotelovej recepcii pri písaní tohto materiálu a triedení asi 800 fotografií.

Zajtra nás čaká Kyjev. Na mesto máme celý deň, ktorý chceme začať návštevou múzea Černobyľu. Takže sa máme na čo tešiť...