Elektronická žiacka knižka a nič iné?

Iba nedávno aj na  SOL prešla diskusia o tzv. elektronickej žiackej knižke, ktorú ako jedinú chcú/majú zaviesť na  ZŠ Fándlyho. Množstvo a rôznorodosť príspevkov pod uverejnenými článkami hovorí jasne - časť rodičov je za obmedzenie klasickej žiackej knižky a časť a to nie malá, je proti.

Som rodičom prváčika a zároveň internet intenzívne používam ešte od čias analógových modemov. Aj v podnikaní som aktivity presmeroval na internet - je však práve net na všetko, resp. je vhodnou náhradou úplne všetkého okolo nás?

Komunikácia cez internet je rýchla, opertívna a je skutočne významným krokom vpred. Na správaní ľudí (hlavne mladých) však vidíme, že nie vždy krokom pozitívnym.

Ale späť k elektronickej žiackej knižke.

Každý rodič iste pozná pocit pri listovaní v žiackej knižke svojho dieťaťa a následné podpisovanie známky  z toho ktorého predmetu. Hlavne u tých najmenších to je určitý každodenný rituál. Presne ako otázka - aké boli dnes známky?

Zároveň aj dieťa sa naozaj hrdo pozerá na svoje prvé "oficiálne" hodnotenia vedomostí a zručností inak v písanej podobe, ako na monitore počítača či tabletu. Náš malý sa teší (a určite nie je sám), ako si svoju prvú žiacku knižku odloží na pamiatku. Presne tak ako prvý zošiť s ešte kostrbatým písmom či dokonca foto a videozáznam z jeho narodenia. Jednoducho sú veci, ktoré tak akosi ľudsky patria k nám. A nenahradí ich ani internet a ani nič iné. Aspoň zatiaľ...

Z môjho osobného pohľadu je elektronizácia spoločnosti nevyhnutná a potrebná. Na druhom stupni sú deti už myslením a vnímaním nepochybne inde, no tí najmladší by podľa mňa o klasické žiacke knižky prísť učrčite nemali. A nielen teraz, ale ani v budúcnosti. Podobne, ako by deti doma okrem počítačov, tabletov a mobilných telefónov mali nájsť aj knihy. A okrem ovládania GPS navigácií by sa mali vedieť zorientovať v mape či na plánku mesta, v ktorom sa momentálne nachádzajú.

Samozrejme, že vyjadrujem iba svoj názor...