Emócie a ignorovanie zákonov ani pri náhodnej smrti nie je riešením problému

Víkendová streľba policajnej hliadky na vodiča osobného motorového vozidla, ktorý neuposlúchol výzvy policajtov na zastavenie, hlavne na sociálnych sieťach vyvolala širokú emotívnu diskusiu do veľkej miery ignorujúcu fakty a zákonné povinnosti ako hliadky PZ, tak samotného vodiča, teda účastníka cestnej premávky. Snáď až 90% diskutujúcich niekedy až mimoriadne primitívnym spôsobom odsudzuje zákrok policajtov bez toho, aby sa pozastavili nad úmyselným protizákonným konaním vodiča jazdiaceho bez vodičského oprávnenia, ktoré mu pre sústavné porušovanie predpisov malo byť PZ odobraté už tretí krát.

Áno, pri policajnom zákroku zomrel nevinný mladý človek, čo je tragédiou. Za neskutočnú chybu a ľahkovážnosť však považujem už sadnutie si detí do auta riadeného takýmto nezodpovedným a arogantným vodičom. Nezlyhali samotní mladí ľudia, resp. ich rodičia a nakoniec aj spoločnosť v prevencii a poučení detí o tom, s kým a kedy môžu sadnúť do auta?

Zatiaľ to vyzerá tak, že aj v tomto prípade rovnako ako pri korupcii začína byť veľká časť verejnosti akosi tolerantná k porušovateľom zákonov a základných etických a morálnych princípov a na druhej strane mimoriadne kritická k tým, ktorí tieto skutočne veľké problémy v spoločnosti v súlade so zákonmi krajiny riešia.

Zaujímavé je, že neskutočne kriticky sa na adresu policajtov vyjadrujú hlavne ľudia, ktorí nemajú predstavu, čo streľba na terč v kľude na strelnici, nieto ešte na pohyblivý cieľ  a v ostrej akcii obnáša. Samozrejme sa k veci "fundovane" vyjadrujú bez elementárnej znalosti príslušnej legislatívy. Pridávanie politického rozmeru problému ani nekomentujem.

V princípe však každá diskusia končí v momente, kedy tento druh diskutujúcich narazí na príspevok s otázkou, aký názor by zastávali, keby hliadka proti vodičovi nezakročila a on by svojou bezohladnou jazdou narazil napríklad do protiidúceho auta a v ňom by prišiel o život rovnako mladý človek, prípadne mamička s dieťaťom vezúca sa napr. na letisko či vracajúca sa z návštevy rodičov.

Zvykne sa hovoriť, že "po vojne je každý generálom".  Policajt (presne ako vodič) sa musel rozhodovať počas sekúnd a konať. Analytici, novinári, ale aj všeobecná verejnosť má na preberanie prípadu mesiace. Policajt nemal žiadne informácie ako sa vec skončí, dnes vieme presne čo a prečo dopadlo tak, ako dopadlo.

Osobne tvrdím, že ak nechceme, aby sa policajti pri protizákonnom konaní občanov "náhodou a zásadne" nepozerali inde, neodsudzujme ich na základe emócií s ignorovaním dôležitých faktov prípadu. Hlavne nie vtedy, keď konali oprávnene, podľa zákona a v záujme väčšiny slušných a zákony rešpektujúcich občanov.

Smrť mladého chlapca vo vozidle je skutočnou tragédiou. No nebolo by k nej dosť určite došlo, keby vodič konal tak, ako mu ukladá zákon, resp. keby zákon úmyselne neporušoval.