Expedícia BALKÁN 2014 - 10. časť - Bosna a Hercegovina - Sarajevo, 100 rokov od atentátu na následníka trónu - hlavný cieľ expedície

Z Mostaru smerom na Sarajevo vyrážame krátko po pol ôsmej večer hlavnou trasou cez Bosnu a Hercegovinu. Doslovne si užívame pohľady na horské masívy, ktoré sú popretkávané tunelmi a údolia s malebnými dedinkami. Stmieva sa a nevyhnutne potrebujeme nocľah. Zastavujeme v malom mestečku Konjic, kde oproti modernej čerpacej stanici je dvoj hviezdičkový motel. Pravdupovediac, čo sa týka ubytovania nič moc, skôr taký zabudnutý socializmus. No únava robí svoje a preto sa rozhodujeme v ceste nepokračovať. Raňajky sú na úrovni nocľahu, aspoň okolie kompenzuje nie zrovna najlepší dojem. Na ranné espresso ideme radšej do kaviarne na benzínke Gazprom. Free wifi poteší a všetci vyriešime svoje potreby ku ktorým je internet nevyhnutný. Monika informuje rodinu o mieste našej cesty, ja kontrolujem diskusiu v novinách a samozrejme poštu a Denisko si do svojho tabletu naťahuje nové hry, ktorými sa bude baviť na ďalšej ceste. Krátko pred jedenástou hodinou odchádzame z mestečka a pokračujeme do Sarajeva. Prechádzame cez rieku Neretva a znovu jedna dedinka za druhou. Zastavujeme popri ceste a kupujeme tri poháre medu od miestneho predajcu. S odstupom času môžeme len banovať, že sme ich nekúpili viac. Zhruba o pol dvanástej sme len 20 km od Sarajeva. A 15 min. pred obedom vchádzame do hlavného mesta Bosny a Hercegoviny. Zastavujeme sa na jednej z prvých benzíniek, kde hodíme niečo rýchle pod zub a v prírodnej predajni záhradkárskych potrieb kupujeme medený tepaný kotlík na varenie guláša na otvorenom ohni. Prechádzame mostom ponad rieku Željeznicu a pomaly vchádzame do centra mesta.

Podobne ako v Mostare, tak aj v Sarajeve sú následky vojny už na prvý pohľad viditeľné aj z auta. Dostrieľané domy, niektoré z nich doteraz prázdne, neobývané. Medzi nimi moderné stavby a samozrejme aj mešity. Držíme sa tabúľ v smere centrum, keďže nejdeme na Novo Sarajevo, očakávame že navigácia nás zavedie do starého historického centra. Nemýlime sa, registrujeme múzeum kde bude cieľ našej cesty, no hľadáme parkovisko, ktoré vidíme krátko pred 13. hodinou. Jedná sa o podzemnú garáž, do ktorej vchádzame. Honosný názov garáž jej prináleží len zo súčasného využitia priestorov - neviem si predstaviť architekta, ktorý by garáž takýmto spôsobom navrhol. Je nám to však viac menej jedno, auto síce zložito no predsa parkujeme pod kvapkajúce rúry namontované pod nie vysokým stropom. Vyzerá to tak, že auto unikajúcimi (možno výkalmi) neutrpí. Z garáže vychádzame priamo do historického centra. Vážení, tak to je naozaj paráda. Sarajevo je úžasným mestom s neskutočnou architektúrou historického významu.Úzke uličky plné kaviarní a stánky plné tovaru ani nepripomínajú fakt, že iba pred niekoľkými rokmi aj tu zúrila vojna. Prichádzame k múzeu známemu z množstva propagačných materiálov publikovaných vo svetovej tlači a médiách najmä pri príležitosti 100 výročia atentátu na následníka trónu a začiatku 1.svetovej vojny. Priamo pred múzeom robíme množstvo fotografií a video. Telefonicky navigujeme náš kontakt v meste Evu Mrekajovú. O pár minút Evka prichádza  a my máme perfektné  spoločné fotky pred múzeom, ktoré sú pre nás vzácne nakoľko ich z celej trasy expedície máme veľmi málo. Vchádzame do múze a po zaplatení viac menej symbolického vstupného si prezeráme 100 rokov staré dobové artefakty. Foteniu sa s následníkom trónu sa teší najmä Denisko.

Po krátkom nazretí do histórie sa s Evkou vydávame na potulky historickým Sarajevom. Zastavujeme sa v niekoľkých kaviarniach a na hlavnom námestí si dávame ich tradičné jedlo. Treba povedať že chutí aj keď so zakúpeným množstvom sme to dosť prehnali. Akí by sme to boli novinári, keby sme nevyužili možnosť urobiť reportáž z demonštrácie palestínskych prisťahovalcov proti agresii Izraela na ich rodnú zem ? Monika s redakčnou kamerou sa tak stráca v spleti ostatných televíznych štábov akreditovaných v Sarajeve. Evka sa pozná s organizátorom demonštrácie, takže máme možnosť urobiť s ním exkluzívny rozhovor. Fotografie s Deniskom a jeho darček v podobe šálu s palestínskou vlajkou a odznakom v  podobe kľúča Deniska ale aj mňa potešili.

Prechádzame sa po časti Sarajeva, ktoré je oddelené dlažbou na ulici Ferhadija - symbolicky sa tu spájajú dve kultúry. Čaj si dávame v jednej zo štýlových kaviarní, v ktorej ja robím rozhovor s Evkou a Denisko študuje plánok mesta. Pri ďalšej prechádzke historickým mestom kupujeme niekoľko magnetiek, pohľadnice a zopár spomienkových predmetov. Na ďalšej ulici nazeráme do mešity, pozeráme si exteriéry múzea a štýlové obchodíky popri chodníku. Ponuka tovaru so orientálnym nádychom je neskutočná. Nevieme sa vynadívať na široký sortiment tepaných lyžíc, kávovarov, rôznych nádob a podobne. Ručne vyrobené doplnky a tepané predmety sú hlavne v uličke Kazandžiluk. Napriek tomu, že sme na Balkáne, obchodníci nás zbytočne neobťažujú a my máme čas obdivovať čo dokážu domáci majstri. Ešte fotografujeme hlavné námestie, Denisko ponaháňa množstvo holubov a znovu si robíme prestávku v jednej z kaviarní na ochutnávke kvalitného čierneho čajíka. Vo vedľajšej kaviarni sa pristavujeme pri slovenskom veľvyslancovi, ktorý tu oddychuje so svojou rodinou. Ďalšie magnetky a suveníry a na záver nášho túlania sa po historickom Sarajeve si krátko po 18 hodine večer dávame kvalitnú tradičnú kávu v štýlovej sarajevskej reštaurácii.

V Sarajeve by sme radi strávili niekoľko dní, no časový harmonogram nám to neumožňuje. Ešte raz sa vraciame k múzeu, vyhotovujeme posledné fotografie a smerujeme k autu. Podzemná garáž je už takmer prázdna a auto je v úplnom poriadku. Vychádzame z garáže a po zaplatení parkovného do navigácie vkladáme Srebrenicu. Pomerne dlho ideme cez mesto, až prichádzame na výpadovku, kde zastavujeme pri tabuli Sarajevo. Niekoľko fotografií a vyrážame s tým, že do Srebrenice by sme mali prísť za necelé dve hodiny. Ešte nevieme, že je to len sen a našťastie sa nocovať rozhodneme inde. Ale o tom už v ďalšej časti nášho seriálu venovaného expedícii Balkán 2014.