Expedícia BALKÁN 2014 - 7. časť - Albania - voľný čas v Durres a pokračujeme na Čiernu Horu a Bosnu
Dva posledné dni trávime hlavne v historickom meste Durres. Presúvame sa do neho vlastným autom po štvorprúdovke, na ktorej nie je ničím výnimočným pobehovanie detí či dospelých krížom cez všetky pruhy. Dokonca na skrátenie si cesty cez diaľnicu majú domáci od činžiakov na krajnici drevenné schodíky, po ktorých sa pohodlnejšie vedia pohybovať. Netreba sa však týchto situácií nijako veľmi báť, nakoľko opatrné sú obidve strany, aj domáci a z pochopiteľných dôvodov aj po diaľnici idúci vodiči.
Pred vjazdom do mesta, hlavne v okolí mimoúrovňovej križovatky môžu byť ľudia prekvapení otvoreným ghetom obývaným asi výlučne cigánskymi obyvateľmi. Pri pomalšej jazde sú viditeľné primitívne príbytky vytvorené z dreva, vlnkového plechu prípadne plachiet a trstiny. Medzi príbytkami pri stolíkoch prípadne na matracoch pohádzaných na zemi "stolujú" domáci a obzerajú si okolo prechádzajúce autá. Kolorit tejto lokality dopĺňajú predavači všetkého možného najmä však ovocia a zeleniny. Vynimkou nie sú žobrajúce cigánske matky so svojimi deťmi v náručí. Zastavujú sa hlavne pri autách, ktoré sú nútené pomerne veľmi spomaliť pred kruhovým objazdom. Možno niektorých ľudí prekvapia kopy odpadkov nahádzané či už popri cesta, ale tieť medzi stredovými betónovými zvodidlami končiacej štvorprúhovej cesty.
Auto odstavujeme priamo v centre a poobzeráme sa po niekoľkých uliciach plných obchodov a modernom nákupnom centre. Od miesta nášho parkovania je iba kúsok do prístavu, ktorý je však oplotený podobne ako vo väčšine obdobných miest, takže vstup aj k osobným lodiam a trajektom je kontrolovaný.
Zaujímavé sú kaviarne s vysunutými terasami na chodníkoch, v ktorých je občerstvenie tak isto na naše pomery pomerne lacné. V jednej z kaviarní si dávame cream caffe - našu obľúbenú osviežujúcu krémovú kávu, ktorú žiaľ u nás sme predávať doteraz nevideli. Asi po hodine sa autom presúvame do úplne historickej časti mesta k starobylej pevnosti - veži, v ktorej je reštaurácia a štýlová kaviareň. Zastavujeme sa v Durres info v kiosku, v ktorom predávajú suveníry od výmyslu sveta a to nielen s albánskymi ale aj kosovskými motívmi. Práve za týmto kioskom začína pomenáda, ktorá je už od popoludnia plná zábavných atrakcií najmä pre tých najmenších. Turistov púta živý hnedý medveď tmoliaci sa popri nohách jeho sprievodcovi, mnohí turisti využívajú možnosť odfotiť sa spolu so šelmou.
Denisko samozrejme využíva jednu atrakciu za druhou. Na veci je príjemné to, že ani 10 či viac lístkov výrazným spôsobom nenaruší rodinný rozpočet a tak sa vozí, šmýka či závodí do sýtosti. Promenáda z časti pripomína trhy, no treba povedať, že mimoriadne upravené a bez zbytočného množstva Číňanmi predávaných teplákov a iných handier. Medzi atrakciami je možné kúpiť občerstvenie, prípadne knižku na spríjemnenie dlhého večera.
Pri návrate z večernej prechádzky po pobreží sa zastavujeme na už spomenutej veži a z jej vrchu pri občerstvení pozorujeme nielen nedávno navštívené zábavné atrakcia ale aj prístav a ruch v meste. Na úroveň kaviarne espresso či cola v cene pod 1.- Euro považujeme za výborné prekvapenie.
Večer končíme na kvalitnej večeri v náhodne vytipovanej domácej reštaurácii, ktorú evidentne turisti veľmi nenavštevujú. Sadli sme si za stôl a domáca pani s pánom sa o nás starali ako o vlastných. Veľké 3 porcie domácich jedál, pre Moniku pivo Tirana a to všetko za necelých 10.- Eur.
Posledný deň znovu trávime pri mori a neskorej popoludní sa opäť vyberáme do Durresu. Navštevujeme kaviareň iba pár desiatok metrov vzdialenú od historickej veže - tento krát na streche hotela. Táto kaviareň ponúka výborný výhľad na komplet celý osobný aj nákladný prístav, more, ostatné časti mesta a ako inak znovu kvalitné espresso. Denisko sleduje a fotografuje nakládku a vykládku kontajnerov do nákladných lodí a prekvapuje zmyslom pre fotografie detailov mesta teleobjektívom. Po dobrom občerstvení si znovu zopakuje zábavné atrakcie na promenáde - najviac sa teší zo samostatnej jazdy na autodrome, ktorý stojí 1.- Euro.
Večer opätovne ukončujeme v kaviarni na veži. Tento krát prichádzame o niečo skôr a zostávame tak isto do zotmenia. Berieme z parkoviska auto a zastavujeme sa pri autobusovej stanici s veľkým svetelným nápisom Durres, kde si robíme ešte niekoľko fotografií.
V komplexe FAFA je rozbehnutá zábava, na ktorej sa však dlho nezdržujeme, nakoľko na druhý deň ráno plánujeme odísť smerom na Čiernu Horu a pokračovať v expedícii. Pobyt v komplexe končíme raňajkami, z ktorých zopár záberov nájdete vo fotoreportáži.
Ani pri odchode z Durresu si neodpustíme pribrzdenie pri cigánskom ghete a opätovne robíme niekoľko fotografií. Pokračujeme smerom na Shkoder a viac menej popri pobreží smerom na Čiernu Horu. Perličkou na ceste je fotografia pokazeného nákladného auta, ktorého vodič namiesto trojuholníka, alebo dopravných kuželov okolie auta obložil kusmi betónu. Fakt "múdre" vodič pravdepodobne vlastným osobným autom nejazdí :)
Cestou míňame niekoľko policajných hliadok, dediniek a dokonca nás takmer prvý a posledný krát na našej ceste zastavili policajti. Keď však policajt videl na blížiacom sa aute cudziu poznávaciu značku štátu EU, stiahol sa z cesty a ukázal mi, že môžem bez zastavenia pokračovať. Musím sa priznať, že ma úplne nahneval, rád by som si vychutnal kontrolu albánskou policajnou hliadkou.
Po ceste sa zastavujeme v Shkoderi. Prezeráme si centrum mesta, občerstvujeme sa a následne pokračujeme v ceste. Stretáme neskutočné množstvo rôznych dopravných prostriedkov, na tie naše sa podobajúce iba tým, že sa pohybujú po kolesách. Väčšina z nich je ťahaná koňmi. Ako perličky vnímame prívesné vozíka za autá, ktorú pravdepodobne pre absenciu motorového vozidla sú ťahané koňmi.
Na obed sa zastavujeme v štýlovom motoreste, kde si robíme ešte niekoľko fotografií na tradičného albánskeho Mercedesa a následne na množstvo bunkrov, ktoré je vidieť všade popri ceste. Nedá nám to, zastavujeme a ideme niektoré z nich navštíviť. Po osobnom preskúmaní niekoľkých z nich potvrdzujeme, že za čias Envera Hodžu to s týmito opevneniami naozaj prehnali a mnohé z nich sú tak na husto, že stieľňami mieria jeden na druhý. Krátko popoludní prichádzame na štátnu hranicu Albánska a Čiernej Hory.
Albánsko opúšťame s veľmi dobrými pocitmi a to najmä zo služieb, ktoré sa dajú považovať za úplný štandard obdobných prímorských destinácií. Neskutočnou výhodou - a to zdôrazňujem - sú však ceny, za ktoré sa oplatí tých pár sto kilometrov cez neskutočne predražené Chorvátsko precestovať a zažiť tak niečo iné.
Jednoducho odporúčame nie len destináciu, ale aj služby cestovnej kancelárie Albania Travel, ktorých úroveň sme mali možnosť spoznať na vlastnej koži.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.