Expedícia BALKÁN 2014 - zážitok na celý život
Pondelok 03:30 hodina ranná a my v Komárome prechádzame štátnu hranicu Slovenskej republiky. Vraciame sa z expedície BALKÁN 2014.
Vyrazili sme 07. júla 2014 o 03.00 hodine ráno a cez Maďarsko (diaľnicou na Szeged) sme prešli do Srbska. Mestá Novi Sad, Beograd - to najdôležitejšie, čo sme mohli na hlavnej trase cez Srbsko vidieť. Následky vojny na Balkáne sú ešte stále viditeľné. Ubytovávame sa po prvých 800 km v Leskovaci.
Ďalší deň pokračujeme smerom späť na Niš a následne pomerne významným hraničným prechodom prechádzame do Kosova. Z Kosova máme vážne obavy. V prvom rade my, Slováci asi veľmi vyskakovat v tejto krajine nemôžeme, lebo SR neuznala Republiku Kosovo. A vážne výstrahy voči návšteve tejto krajiny som si vypočul nielen od Slovákov, ale aj Srbov už po ceste.
"Si blázon ísť do Kosova s rodinou. Ženu ti znásilnia a dieťa ukradnú a rozoberú na orgány. A do Mitrovice? To už naozaj nie si normálny? To je jasná a čistá samovražda. Keď už, tak len do srbskej časti a určite nie po zotmení. Určite nevkroč cez most do albánskej časti mesta!! ..." Takýchto a podobných výstrah som si vypočul fakt veľa. Situáciu som teda nepodceňoval, no reči som zároveň bral s rezervou. Môžu byť tendenčné a vychádzajúce hlavne len z počutia.
Prvý dojem za hranicami výborný. Priština - centrom veľmi neoslnila. Parkujeme priamo na námestí neďaleko od plechového monumentu s nápisom NEWBORN. Robíme fotografie, filmujeme a zháňame niekoľko suvenírov. Nakoľko nefajčím, mi je zapalovač vo vizuáli Kosova dosť zbytočný, no veľa suvenírov sa zohnať nedá. Najlepšie obišla Monika, ktorej Denisko kúpil štýlový šál. Už len začať fandiť miestnemu futbalovému mužstvu a uvítať ho v Seredi. ;-)
Odchádzame do obávanej Mitrovice, kde nás navigácia pre istotu doviedla presne k Mitrovica Bridge a ako inak - do albánskej časti. Navečerali sme sa a fotografie na svetoznámom Mitrovica Bridge pri obrnených transportéroch ozbrojených zložiek KFOR - most strážia a Srbov od Albáncov oddeľujú talianski Karabinieri.
V Mitrovici sme prenocovali. Na ďalší deň znovu most - má svoje čaro a fakt historicky ide o priestor, ktorý delí asi ťažko zmieriteľné národnosti.
Smerujeme do Macedónie. Navigácia nás v Skopje doviedla do úplného centra mesta. Vidíme všetko dôležité z mesta a prezeráme si aj múzeum Matky Terezy. Na noc odchádzame smerom na Albánsko.
Únava urobila svoje. Ďalšiu noc sme strávili na diaľnici - benzínky ruskej spoločnosti Lukoil sú moderné a majú luxusné motely. Na našej ceste najdrahšie ubytovanie. No nevieme ako dlho pôjdeme na miesto dlhšej prestávky v Albánsku a čo nás po ceste čaká, tak kľudná noc pomôže.
Do Albánska vchádzame cez hraničný prechod vysoko v horách. Inak, tie hory naozaj stoja za to. Tu vidíme aj prvú a poslednú dopravnú nehodu počas celej cesty. Dodávka otočená na boku za zákrutou. V daždi a na tak kľukatej ceste sa ani nečudujeme.
Zastavujeme v prvom naozaj peknom motoreste v naozaj úžasnom prostredí. Dávame si espresso a platíme za neho v prepočte asi 50 Centov. Kvalita pressa neporovnateľná s tou v našich kaviarňach. Mám tiky, že si nechám naliať do termosky ;-)
Pokračujeme cez Tiranu k moru. Detaily cesty samozrejme rozpíšem v samostatnom článku.
Ubytovávame sa neďaleko od Durres, v apartmánoch poskytnutých CK ALBANIA TRAVEL, ktorej sa turnus s klientami strieda práve na druhý deň. Robíme zopár rozhovorov a stovky fotografií.
Miesto kde niekoľko dní oddychujeme pri Jadranskom mori inak ako slovkom úžasné označiť nechcem a ani nemôžem. Súčasťou ubytovania sú aj raňajky. Podmienky na strávenie dovolenky hlavne s deťmi výborné. Sedíme v kaviarni a pri nás na pláži sa vo vode hrá Denisko. Proste, podobné ubytovanie sme mali naposledy na Mallorce - v Chorvátsku jedine za peniaze, ktoré už vzhľadom na Chorvátmi poskytované služby už ochotný dať nie som. (Dovolenke v Albánsku sa budem venovať podrobne už o pár dní) Deniskovi sa na piesočnej pláži mimoriadne páči a preto si oddych z plánovaných troch dní predlžujeme na konečných päť. Navštevujeme aj Tiranu a historickú Kruju. Albánsko jednoznačne odporúčame.
Z Durres pokračujeme na Čiernu Horu. Ideme cez Podgoricu a nohy si chvíľu močíme v mori v mestečku Budva. Potom podrobne skúmame pobrežie zálivu, kde máme problém obísť sa s motorkou idúcou v protismere. Neísť do tejto lokality, tak nikdy neuverím, že niečo tak krásne príroda vytvorila. Z Kotoru ideme chvíľu cez Chorvátsko, chvíľu cez Bosnu zase do Chorvátska a zase do Bosny a Hercegoviny. Pár hodín prespíme na benzínke v aute. Po dobrej rannej káve pokračujeme v ceste.
Smerujeme na historický a svetoznámy Mostar. Zastavujeme sa v Medugorji, kde spolu s veriacimi vystupujeme na vrchol kopca. Obdivujeme odhodlanie ľudí dobrovoľne trpieť - po skaliskách kilometre vystupujú bosí. Cestou sa modlia a naozaj prežívajú vrchol výstupu a improvizovanú omšu pri veľkom bielom kríži. Oddychujeme neďaleko od skupiny ukrajinských veriacich. Zostupujeme do mestečka, nakupujeme suveníry a tešíme sa z toho, že sme sa na naozaj náročný výstup odhodlali. Po prehliadke kostola odchádzame do Blagaja - popísať úžasnú scenériu si nateraz bez použitia väčšieho množstva fotografií netrúfam - a následne do centra Mostaru.
Parkujeme v historickom centre mesta. Pešo si niekoľko hodín užívame neopakovateľnú atmosféru historických uličiek mesta, fotografujeme sa na moste, ktorý bombardovaním vojská počas Balkánskeho konfliktu zničili a dávame si klasický čierny čaj.
Z Mostaru pokračujeme do Sarajeva.
Vchádzame do mesta, v ktorom Gavrilo Princip pred 100 rokmi spáchal atentát na následníka trónu Ferdinanda ´d Este. Prechádzame okolo múzea a parkujeme v podzemnej garáži v historickej časti mesta.
Sme v cieli expedície. Prezeráme múzeum, fotíme okolie a znovu si užívame históriu, ktorú nasávame plnými dúškami. A Sarajevo má čo ponúknuť. Niekoľko rozhovorov a reportáž. Obed a večera, tradičné caffee a špeciality.
Sarajevo opúšťame neskôr večer a smerujeme do Srebrenice. Cesta trvá oveľa dlhšie, ako hovorí navigácia. Nakoniec v predposledný deň expedície nedorazíme až do Srebrenice a ubytovávame sa v poslednom väčšom mestečku na hlavnejšej trase pri odbočke na Srebrenicu. V moteli je síce dedinský candrbál až do druhej v noci, no to, že nejdeme do Srebrenice na noc, nám možno zachraňuje život. Bez preháňania. Na druhý deň totiž ideme po cestách, ktoré nie sú cestami ani pre ťažké nákladné autá, ktorých v oblasti kameňolomov premáva veľa. Ideme cestou, ktorá je obklopená mínovými poľami. V noci by sme tabuľky iba meter od cesty (tým skôr míny tak blízko pri ceste položené) určite neregistrovali. To sú nástrahy vojny, o ktorých sa nám nesníva...
Srebrenica je mestečko, ktoré si genocídu pamätá. 8 372 zavraždených ľudí nevymaže z myslí ľudí po generácie nikto. Navštevujeme cintorín s pamätníkom na tieto hrozné udalosti a pokračujeme na Tuzlu. Tu si robíme prestávku a potom poobede a na noc vyrážame smerom na Brčko, teda chorvátsky Vukovar, Osijek a po diaľnici cez Maďarsko domov.
- - -
Za necelých 14 dní sme po Balkáne prešli 3400 km. Navštívli sme 8 štátov a videli sme miesta, ktoré takto komplexne a za sebou videlo naozaj málo ľudí. Dodržali sme naplánovanú trasu, ktorú sme volili nielen s ohľadom na 100. výročie 1. Svetovej vojny, ale aj s úmyslom navštíviť maximum miest známych bombardovaním počas konfliktov na Balkáne. Osobne sme prešli miesta, pred ktorých návštevou nás vystríhal každý, s kým sme sa o tom rozprávali.
Budeme písať o každej krajine zvlášť a Balkán priblížime čitateľom vychádzajúc nie z počutia či informácií prijatých z médií, ktoré veľa krát nevedia správne použiť ani ilustračné zábery stiahnuté z internetu, ale z osobných skúseností. Na základe toho, že my sme Balkán prežili. A to so šesť ročným dieťaťom v aute.
Tým, koho pravda o Balkáne zaujíma, prajem príjemné čítanie a ďakujem za záujem o materiály týkajúce sa cestovania uverejňované v našich médiách.
(Z expedície sme priniesli tisíce fotografií - dokopy cez 150 GB foto a filmových materiálov. Spracovávať ich budeme postupne. V tomto úvodnom článku sú použité fotografie z celej expedície a ich poradie chronologicky nezodpovedá itineráru trasy)
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.