Gréci navrhujú zatiaľ "najväčšie ústupky" veriteľom. Čo je toto za zvrátenosť?
Politici z Atén nakoniec zostavili a únii odoslali toľko očakávaný návrh reforiem a ďalších úsporných opatrení, ktoré by mali do ich rozpočtu priniesť viac ako 12 miliard Eur. V kontexte s poslednými desiatimi rokmia tiež nedávnymi udalosťami, no a samozrejme so situáciou u nás to ale vyzerá skôr ako nemiestny žart.
Gréci totiž sľubujú radikálne zmeny v daňovej oblasti s tým, že obyvatelia môžu očakávať prudký nárast daní. Opatrenia majú zasiahnuť aj dôchodkový systém a dokonca sa má škrtať aj vo výdavkoch na obranu krajiny. Má sa zvýšiť DPH na 23%, ďalej má byť zvýšená DPH v hoteliérskych službách zo 6,5 na 13%, má byť zvýšená daň z príjmu firiem z 26 na 28%, majú sa sprísniť podmienky na predčasný dôchodok, majú byť zvýšené dane pre spoločnosti lodiarskeho priemyslu, ba dokonca majú byť zrušené daňové výnimky pre grécke ostrovy, množstvo tovarov a služieb, čomu sa doteraz grécka vláda intenzívne bránila. No a že budú v jasnom časovom horizonte odkonca privatizovať štátne spoločnosti. Bolo by to zaujímavé, keby tento návrh opatrení nebol podmienený prerokovaním gréckeho parlamentu a keby Gréci neboli napríklad od Slovenska takpovediac min. desaťročne pozadu. Čo to znamená?
23% DPH sme mali dávno, 6,5% DPH, ktorú majú oni ešte dnes na hoteliérske služby my si viac ako desať rokov nepamätáme ani na lieky či základné potraviny. Oni ju dnes ešte len navrhujú na 13%, no my v týchto daniach dlhodobo frčíme na plnej dani bez akýchkoľvek zliav. Nemáme žiadne plošné zvýhodnenia práve opačne v tomto roku tisíce firiem v strate, teda bez peňazí museli zaplatiť štátu dokonca "daň zo straty". U nás nepoberali desiatky tisíc ľudí po dlhé desaťročia 3,4, či 5 platov od štátu za fiktívne zamestnania, nepoberali dôchodok na roky mŕtvych príbuzných a napriek tomu, že aj u nás je to so šetrením v štáte všelijaké, o tuneloch na štátny rozpočet Grécka z minulosti sa nám môže len snívať.
Napriek tomu je Slovensko spolu s Maltou tými krajinami, ktoré na počet obyvateľov a HDP postihnú záruky dané za pôžičky Grécku najviac.
Takže teda Gréci si v nedeľu v krajine všeobecným hlasovaním rozhodli, že šetriť nechcú. Teraz bude rozhodovať parlament, či predsalen nejaké ústupky veriteľom urobia. No nie je to zadarmo. 53 miliard Eur, ktoré žiadajú sú až príliš vysokou cenou pri 175%-nom deficite a len teoretických šanciach, že ak aj opatrenia prípadne prijmú budú mať nejakú trvácnosť a prinesú požadované výsledky.
Médiá i politici túto maškarádu nazývajú zatiaľ najväčšími ústupkami zo strany Grécka voči veriteľom. Ako som písal už v minulosti, Gréci začali písať určitým spôsobom novú históriu v pojmoch a dojmoch týkajúcich sa zásadných pravidiel ekonomiky. Nerobia totiž veľkorysé ústupky veritelia svojim dlžníkom, ale opačne dlžníci veriteľom. Choré, scestné a čím skôr za umožnenie týchto zvráteností skončí niekto kompetentný bez majetku a v base, tým menej škôd politici v ekonomike spôsobia.
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.