Gruzínsko - Azerbajdžan - Arménsko a Náhorný Karabach 2018. Časť 1.

Minulý rok v našich médiách oznámená trasa ďalšej expedície nepochybne veľa ľuďom vyrazila dych. O Náhornom Karabachu obdobne ako o Donbase totižto už viac ako 10 rokov počuť z našich médií hlavne v súvislosti s ozbrojeným konfliktom, ktorý tu prebiehal a žiaľ síce sporadicky, no v danom čase veľmi intenzívne aj prebieha.

Gruzínsko a Arménsko sme vo štvorici (Fero Škorík, Erik Štefánek, môj syn a ja) navštívili už pred dvomi rokmi a krajiny ako také, ako aj celú oblasť Kaukazu sme vyhodnotili mimoriadne pozitívne. Preto návrat bol pochopiteľný, otázkou bola len trasa. Oblasť Kaukazu je pomerne rozsiahla a je tu čo vidieť. Náhorný Karabach sa mi však už dlhú dobu javil ako čerešnička na torte, ktorú bude ťažké dosiahnuť a ak sa to aj podarí, netušíme akú bude mať chuť.

Plánovanie termínua následne trasy vychádzalo aj pri tejto ceste hlavne z dostupnosti cenovo zaujímavých leteniek. Stále najzaujímavejším spojením sa javí priamy let leteckej spoločnosti WizzAir z Budapeštianskeho letiska do Gruzínskeho Kutaisi.

Trasu tejto expedície sme upravovali a prečítavali na dĺžku pobytu 7 dní s tým, aby sme čo najviacej videli, s čo najefektívnejšou logistikou prepravy z miesta na miesto, za využitia hlavne všade dostupných taxíkov a maršrutok.

Určitú dobu sme sa pohrávali s návrhom ku Gruzínsku, Arménsku a Náhornému Karabachu priložiť aj separatistické republiky Severné Osetsko s mestom Vladikaukaz, Čečensko a jeho hlavné mesto Groznij + Beslan a mesto Machačkala pri Kaspickom mori v štáte Dagestan. Vzhľadom na hornatosť terénu v tejto oblasti a náročné presuny aj na krátke vzdialenosti sme túto stranu Kaukazu nechali na budúcu expedíciu. Ku už naplánovaným krajinám sme však doložili Azerbajdžan s návštevou jeho hlavného mesta Baku ležiaceho na brehu Kaspického mora.

Práve vložením Azerbajdžanu do cestovného plánu pre ľudí znalých politickej situácie a aspoň ako tak aj geografie musí byť jasná komplikácia v kombinovaní návštevy tejto krajiny s návštevou Arménska  resp. Náhorného Karabachu, pre ktorého územie je Azerbajdžan s Arménskom už dve desaťročia de facto vo vojnovom stave. Po viacerých konzultáciách sme sa rozhodli pre postupnosť: Najskôr Azerbajdžan a až následne Arménsko  a Náhorný Karabach. Letenky sme teda zakúpili v dostatočnom predstihu a presne pred dvomi týždňami sa naša cesta na Kaukaz mohla začať.

Keďže let z Budapešti do Gruzínskeho Kutaisi je nočným a ako na ceste tam, tak aj späť nás čas netlačil, v piatok vo večerných hodinách sme v Galante nastúpili na osobný vlak, ktorý je v Nových Zámkoch prípojný k rýchliku Metropolitan do Budapešti stanice Nyugati. Po ceste sme sa postupne postretali, nakoľko jeden účastník nášho tripu bol z Galanty, ďalší z Levíc, tretí z Banskej Bystrice, čo znamenalo, že stretanie sa pred cestou v Seredi nemalo zmysel. Do Budapešti sme dorazili vo večerných hodinách a na letisko sme sa presunuli nasledovne: modrá linka metra na konečnú zástavku s názvom Kobánya - Kispest a odtiaľ priama autobusová linka č. 200 E priamo na letisko. Na obidva spôsoby dopravy je vhodné kúpiť si cestovné lístky priamo v podchode do metra v automate, na ktorom je možné navoliť si aj slovenský jazyk a platiť kartou. Znamená to teda, že na prestup v Budapešti si nemusíte ani meniť forinty. Jeden cestovný lístok stojí zhruba 1 Euro a odporúčame kúpiť si naraz aj spiatočné a to pre prípad, že by ste sa ponáhľali a pri automate na letisku by bol dlhší rad.

Cesta autobusom zo stanice metra na letisko trvá asi 20 minút, v prípade dopravnej špičky počítajte s podstatne dlhším časom. Na letisko prichádzame s dostatočným predstihom, čo nám umožňuje kľudne prejst cez bezpečnostnú kontrolu a pri káve si ešte raz prebrať celú trasu toľko očakávanej expedície. Lietadlo z Budapešti do Kutaisi odlieta o 23.55 hod.

Pre tých, ktorí so spoločnosťou Wizzair ešte neleteli dávame upozornenie, aby si skontrolovali veľkosť príručnej batožiny a pripravili sa na zhruba tri hodiny sedenia v lietadle na sedačkách poskytujúcich minimálny komfort, čo niekomu hlavne v nočných hodinách môže robiť problém. Kompenzovať by to ale mala výhodná cena letenky.

Bezpečnostná kontrola po prílete do Gruzínska je minimálna a tak už chvíľu po prílete budete v letiskovej hale okupovanej desiatkami netrpezlivých taxikárov čakajúcich na prvý ranný biznis. Neunáhlite sa, prvé cenové ponuky taxikárov budú vysoké - zjednávajte!

Ak máte záujem byť  aktívny na mobile aj v Gruzínsku, za cenu jednej až dvoch minút hovoru cez roaming, môžete si kúpiť priamo na letisku SIMkartu  gruzínskeho mobilného operátora  obsahujúcu ako 50 minút telefonovia, tak hlavne dostatočný limit  na prenos dát. Aktuálny cenník je na priloženej fotografii.

Nakoľko až po hlavné mesto Tbilisi cestujeme v počte 6 osôb , dohadujeme si taxikára s väčším autom a s tým, že sa chceme po ceste zastaviť v meste Gori a navštíviť múzeum J.V.Stalina a jeho rodný dom. Taxikára môžete hneď požiadať, aby vám po ceste zastavil v zmenárni nakoľko ako na vstupné, tak na suveníry ako aj na prípadné čakanie na otvorenie môzea budete Gruzínske GEL nevyhnutne potrebovať. Múzeum otvárajú o 10.00 hod. a pri troche šťastia natrafíte na otvorenú kaviareň alebo reštauráciu. V sobotu to je však ťažšie.

Mesto Gori sa nachádza kúštik od diaľnice medzi Kutaisi a Tbilisi a fenomén Stalina je tu prítomný na každom kroku. Fotografiu Stalina nájdete nielen na plagátoch, gobelínoch a fotografiách v samotnom múzeu, ale aj na nákupnom centre a samozrejme asi všetkých upomienkových predmetoch v niekoľkých predajniach v centre mesta a hlavne v okolí múzea. Predajňa so suvenírmi (o niečo vyššie ceny) je aj priamo v múzeu po vstupe vpravo vedľa pokladne.

Reportáž zo múzea J.V.Stalina, jeho rodného domu a dobového originálneho železničného opancierovaného vozňa prinesieme v samostatnej reportáži.

V Gori sa nezabudnite prejsť po ulici  J.V. Stalina.

Ak budete mať záujem o ďalšiu zaujímavosť, je ňou  súbor oceľových sôch pod hradným bralom. Sochám chýbajú končatiny či iné časti tela ako symbolika nevyhnutnosti kompromisov a obetovania pri vyjednávaní dohôd.

Na hlavnej ulici nájdete obchodík s kávou, ktorú vám navážia aj zmiešanú podľa vášho želania. V obchodíku nakúpite aj vážené cukríky rôznych druhov, chladené nealko nápoje a pivo.

Z Gori je to do hlavného mesta Gruzínska Tbilisi už len niečo cez hodinu jazdy taxíkom. Ideme striedavo po nie zrovna najlepšej ceste a širokej dialnici. Ide o hlavnú trasu, o čom svedčia odbočky na  Vladikaukaz, resp. Stepantsmindu a do ďalších oblastí Gruzínska.

Nechávame sa vyložiť na hlavnej stanici, kde okamžite ideme k pokladniam a čo najrýchlejšie si kupujeme cestovné lístky na nočný vlak do hlavného mesta Azerbajdžanu Baku. Nie je síce sezóna, no opatrnosti nikdy nie je dosť a vypredaný vlak by nám nabúral celý itinerár 7 dňovej cesty.

Pokladne a v podstate železničná stanica sa nachádzajú na prvom, resp. druhom poschodí nákupného centra, preto nech vás neprekvapí nutnosť prejsť medzi obchodmi nájsť eskalátory a nimi sa dostať do odbavovacej haly. Pri nákupe cestovných lístkov do zahraničia a na dialkové spoje si musíte zobrať poradové číslo v automate umiestnenom pod digitálnou tabuľou odchodov vlakov. K správnemu okienku ste následne vyzvaní zvukovým znamením. Lístok na druhú triedu lehátka do kupé  pre štyroch na trati Tbilisi - Baku  stojí 49,04 GEL / osoba, čo v aktuálnom kurze bolo 17 Eur.

Cestovný lístok sa skladá z troch častí označených číslami 1-3, z ktorých jednotka patrí vám, dvojka Dežurnej (sprievodca každého vozňa samostatne) a trojka zostáva v kase. Pozor ! Ku kúpe cestovného lístka je potrebné predložiť cestovný pas a lístok je rovnako ako vo väčšine bývalých krajín ZSSR vystavený na meno. Cestovný lístok je neprenosný a pripravte sa na to, že cestovný pas a údaje porovnávať s tými na vlakovom lístku vám bude kontrolovať aj Dežurna pri nástupe do vlaku.

Vlak do Azerbajdžanskeho Baku odchádza každý deň večer o  20:35 hod. z nástupišťa na nižšom poschodí ako je odbavovacia hala. Východ na nástupište nájdete po zídení z eskalátora vľavo v rohu.

Po vybavení formalít nevyhnutných na nočný presun do Azerbajdžanu odchádzame najskôr pešo a následne metrom do centra mesta. Obedujeme v priemernej reštaurácii domáce špeciality, a v myslím Indickej reštaurácii.  Výber jedla  sa najmä Ľudovi zrovna nepodaril. Zapovedal sa, že už nechce nič čo bude samotná obsluha hodnotiť slovami "očeň charašo".

Stanice a tunely metra  v Tbilisi sú pomerne ošarpané a nevľúdne, i keď samotné súpravy sú čisté a moderné. Orientácia je pomerne jednoduchá, no treba si zvyknúť na absenciu farebného výrazného značenia a názvy staníc sú písané ich písmom, ktorému pravdepodobne rozumieť nebudete ale aj latinkou. Zistite si vopred názvy staníc, kam cestujete.

Centrum mesta je dobre dostupné od metra zo stanice Avlabari a v každom prípade odporúčame návštevu vyhliadky nad mestom pri soche "Matky vlasti" na ktorú sa dostanete lanovkou v cene zhruba 1 Eura za jazdu. Na námestí pred touto stanicou metra nájdete aj maršrutky, ktoré môžete využiť pri ceste do Arménska, hlavne  Jerevanu, ale aj do Batumi, na hranice s Azerbajdžanom k Červenému mostu  a pod.

Po Tbilisi metrom, ako aj lanovkou na vyhliadku cestujete na kartu, ktorú si zakúpite pri prvej kúpe lístka a následne si ju už len dobíjate sumou na potrebný počet jázd.

Mesto Tbilisi najmä v jeho historickej časti je skutočne zaujímavé, vybudované, čisté a z môjho pohľadu Bratislava má naozaj čo závidieť.

Po takmer pol dni strávenom v Tbilisi sa metrom vraciame na železničnú stanicu, kde si kupujeme nejaké drobnosti na jedenie a občerstvenie (liter 55% - ného doma páleného alkoholu zakúpený v centre, chlapci na nočnú cestu brať nemuseli). Cenovo výhodné bagety, minerálka, nealko nápoje a pivo nájdete aj v kioskoch pred šelezničnou stanicou.

Asi 20 minút pred odchodom vlaku vstupujeme do kupé, v ktorom strávime noc na ceste ku Kaspickému moru do hlavného mesta Azerbajdžanu Baku. Netušíme (čo je nepochybne v danom momente dobre), čo nás vnoci čaká, no v čase nástupu do vozňa veríme, že sa nám podarí dospať noc strávenú cestou lietadlom do Gruzínska.

Ale o tom už v ďalšej časti reportáže z cesty po Kaukaze 2018.

- - -

Ďalšie stovky fotografií nájdete v galérii pod článkom.

Ceny, časy odchodov vlakov a pod. sú aktuálne k termínu  uverejneniu článku, resp. termínu vykonanej cesty, čo bolo koniec marca a začiatok apríla  2018.

Ak máte záujem o rady, pomoc s organizovaním cesty, či konzultáciami týkajúcimi sa cenovo zaujímavého cestovania do netradičných destinácií, neváhajte nás kontaktovat e-mailom na: chcemist@naexpediciu.sk, alebo telefonicky na  0907 277 777.