Cestovateľ začína plánovať novú cestu hneď po príchode z tej poslednej. A podľa možnosti stále atraktívnejšiu destináciu. Napriek pomerne slušnej palete precestovaných štátov a miest, však rozmýšľam trošku inak. Po prvé nemusím cesty dlhé a hlavne - rád cestujem veľa maximálne lacno. Preto  veľmi často využívam akciové letenky - možnto trošku ironicky, kde je výhodná letenka, tam sa dá predpokladať, že povedie moja cesta.

Dva roky naspäť spoločnosť FinAir  priniesla neodolateľnú cenu leteniek  z Viedne cez Helsinky do Japonskej Nagoye. Dohoda s Radom z Dunajskej Stredy  (spoločne  niekoľkokrát Mallorca, Taliansko, Brazília - Rio de Janeiro, Island) je viacej ako istá a nakoľko ani jeden z nás netúži po programe organizovanom cestovkou, o niekoľko týždňov sadáme do lietadla a s prestupom v Helsinkách smerujeme krížom  cez  Áziu  do Japonska.

V Nagoye sa nezdržujeme a hneď po prílete  sa pesúvame na hlavnú železničnú stanicu. V prvom rade musíme zameniť vo Viedni zakúpené  vouchery na  Shinkenseny  v hodnote  necelých  7000 Sk  na  6 dní za  Japan Rail Pass. Proces netrvá dlho a  tento zvýhodnený lístok nás bude po celú dobu pobytu oprávňovať k cestovaniu všetkými  Shinkansenmi  v krajine od juhu po sever okrem toho najrýchlejsieho  triedy NOZOMI.  Na naše pomery je lístok na 6 dní pomerne drahý, cestovať však potrebujeme a pri cenách štandardných lístkov je naozaj lacný.  Pre prípadných cestovateľov pripomínam, že  Japan Rail Pass je možné zakúpiť výlučne vopred v zahraničí - po vstupe do Japonska sa k nemu už nedostanete!

Po krátkej orientácii v cenách jedla v reštauráciách a prvom najedení sa na Japonskej pôde, sadáme na Shinkansen smerujúci na juh - cieľ  Hiroshima.  O spôsobe cestovania týmito špičkovými  rýchlovlakmi som písal v článku       

Shinkansen - 15 sekundove meskanie by mohlo sposobit kolaps systemu.

http://old.seredonline.sk/index.php?sekcia=clanky&clid=1239559827

                            .

HIROSHIMA 

6. august  sa  navždy zapísal do histórie, ba hlboko do  mysle obyvateľov Japonska. Tento deň zmenil ich životy a zmenil aj historický chod udalostí a vývoja Druhej svetovej vojny. Zmenil pohľad človeka na zbrane hromadného ničenia. Po prvý krát v histórii bola proti ľudstvu použitá atómová bomba.

- - -

Zo Shinkanzenu triedy Hikari vo večerných hodinách vystupujeme na hlavnej stanici mesta, ktorého už názov vzbudzuje zvedavosť, hrôzu a zároveň úctu asi v každom z nás. Čo nás čaká? Ako vyzerá mesto, ktoré sa pozviechalo po výbuchu atómovej zbrane, ako žijú ľudia v meste, ktoré sa stalo symbolom boja proti zbraniam hromadného ničenia? Čo nás čaká na mieste, ktoré minimálne z učebníc dejepisu ZŠ poznajú deti na celom svete?

Ubytovávame sa v skromnom hoteli a ešte večer po príchode do mesta ideme na miesto "Atomic bomb dome". Netrpezlivosť robí svoje. A následne sa na miesto vraciame ešte počas nasledujúceho dňa. Sledujeme bežný život mesta a jeho obyvateľov. Je to možno smutné, no zraku ani bežného človeka neujde, že veľa dievčat chodí akosi inak. 65 rokov je doba síce dlhá doba na dekontamináciu po atómovom výbuchu, vybudovanie nového mesta, pamätníkov... - no zároveň krátka, aby výbuch nezanechal následky. Na zdraví i na duši.
Tiché vzdanie úcty - neriešim politiku, oprávnenosť použitia atómovej zbrane, nezaoberám sa na ktorej strane kto bol, kto bol ten "dobrý" a kto "zlý" - tým, ktorých sa výbuch dotkol osobne. Naveky...


Niečo z histórie:

H I R O S H I M A - bola cieľom útoku misie, pri ktorej bola zhodená prvá atómová bomba. 6. augusta 1945 asi o 7:15 ráno jeden z japonských detekčných radarov zachytil približujúce sa americké lietadlá smerujúce na juh Japonska. Bol vyhlásený poplach vo viacerých japonských mestách, medzi nimi aj v Hiroshime. Lietadlá sa približovali vo vysokej výške. Ešte pred ôsmou hodinou ráno, pracovníci výskumného ústavu v Hiroshime stanovili počet približujúcich sa lietadiel. Pravdepodobne nebol väčší ako tri lietadlá. Rádiový oznam upozorňoval ľudí, aby sa skryli do úkrytov, ak zbadajú B-29tky. O 8:15 bombardér zhodil svoj jediný náklad, atómovú bombu nazvanú LITTLE BOY. Výbuch bol sprevádzaný oslepujúcim svetlom na oblohe, obrovským prívalom vzduchu a hlučným rachotom ktorý sa rozšíril až do niekoľkých míľ od mesta. Výbuch bol onedlho sprevádzaný hlukom rútiacich sa budov a rastúcich ohňov. Z ohnivej gule ktorá sa rozpínala v okruhu takmer 3 km, vyrástlo hríbovité mračno do výšky 9 km. Neuveriteľne intenzívna žiara dosiahla podľa odhadu až 1000000 C. Ľudí, ktorých výbuch nespálil padli o niekoľko sekúnd za obeť lietajúcim úlomkom, alebo ich pochovali rúcajúce sa budovy. V panike mnoho ľudí naskákalo do rieky. Neuvedomili si, že výbuchom bomby sa jej voda zohriala na veľmi vysokú teplotu. Jednotlivé ohne prerástli do obrovského požiaru. Choroba z ožiarenia začala svoje tiché, ničivé dielo v podobe zdĺhavého a bolestivého zomierania. Nad mestom sa vznášal obrovský oblak prachu a dymu, ktorý ho celé zahaľoval do tmy. Pár hodín po explózií atómovej bomby sa zhrození ľudia na celom svete dozvedeli z verejného vyhlásenia Bieleho domu vo Washingtone, že človek sa naučil uvoľniť silu skrytú v atóme a vytvoril nepredstaviteľne ničivú zbraň – atómovú bombu. Pri jdinom výbuchu v Hiroshime atómová bomba zabila až 140 000 ľudí.
Zdroj: Wikipedia, Internet - Ginko

- - -

Z Hiroshimy sadáme znovu na Shinkansen a smerujeme ešte južnejšie do mesta    Fukuoka. Ako rád by som využil možnosť preplavenia sa aspoň na zopár hodín do Južnej Kórei. Žiaľ, čas je neúprosný a noc znovu trávime v Hiroshime. Ráno platíme v hotovosti  lístok na Shinkansen triedy  NOZOMI  (Japan Rail Pass neobsahuje možnosť cestovať touto triedou Shinkansenov) a cestovnou rýchlosťou  500 km / hod  sa presúvame do mesta  Kyotó. Popoludní a v podvečer  pozeráme nádherné a dávne veky pamätajúce  chrámy a ubytovávame sa v hosteli, kde spíme na zemi. Nocľah naozaj nie lacný - spanie na zemi. Originálna rohož na plávajúcej podlahe. Ale pokrivenej chrbtici to prospieva a aspoň  si užijeme to správne Japonsko.

Na druhý deň opúšťame  Kyoto a smerujeme do Tokya.  Okrem  hlavného mesta nás ešte čaká  Yokohama, Nijagata, chceli by sme na skok aj na Hokaidó. Čas vyhradený na Japonsko je však krátky. Na to sme už žiaľ prišli. A to poslednú noc musíme vzhľadom na miesto nášho odletu stráviť v Nagoyi.  Čo sa nám teda podarí vidieť za tých niekoľko dní?

O  tom už v ďalšom pokračovaní  Japonska mojimi očami.