Kauza generálneho prokurátora sa nás týka oveľa viac, ako si dokážeme pripustiť...

Práve končiaci týždeň bol naozaj plný minimálne prekvapivých, dokonca niekedy bežnému  človeku až úplne ťažko pochopiteľných udalostí. 

Ústavný súd vydal verdikt, ktorým potvrdil porušenie Ústavných práv  Jozefa Čentéša vtedajším prezidentom SR  Ivanom Gašparovičom. Bežný občan si asi povedal - je mi to jedno. Áno, iné rozhodnutie  ÚS  by nám viac rožkov k raňajkám nedonieslo a ani by nikomu z nás nezaplatilo najbližší účet za mobil či splátku hypotéky. Neznamená to však, že sa nás to netýka vôbec. Opačne! Je to o arogancii moci a keďže ryba smrdí od hlavy, tak aj o dokonalej ukážke, na akej úrovni je v našej krajine vymáhanie práva.

On totiž Jozef Čentéš - prokurátor  GP nenašiel spôsob, ako uplatniť svoje právo včas a účelne. Čudujete sa teda mojej otázke - akú má záruku občan platiaci dane (aj prezidenta, prokuratúru, políciu či justíciu), podnikateľ, vlastne ktorýkoľvek poškodený, že dosiahne uplatnenie svojho práva vo veciach občianskych, obchodných či trestných, keď to v tomto štáte nedokázal legálne a právoplatne poslancami NR SR zvolený prokurátor GP?

Nedá mi nespomenúť bývalého prezidenta  SR, ktorý svojim nekonaním konal tak, že  nielen spôsobil J.Čentéšovi nemalú morálnu a finančnú ujmu, ale zároveň významne znevážil úrad prezidenta krajiny a vymenovaním iného človeka ako riadne zvoleného Čentéša do funkcie generálneho prokurátora  pošpinil aj túto mimoriadne dôležitú funkciu najvyššieho dohľadu nad zákonnosťou v krajine. O osobe, vnímaní reality Ivanom Gašparovičom okrem jeho breptavého vyjadrovania sa a znemožňovania krajiny v zahraničí  svedčí aj jeho reakcia na verdikt ÚS. Čo mal spraviť ako človek, ktorý prehral morálne a aj právne?  Nuž  Jozefovi Čentéšovi, občanom Slovenskej republiky a v neposlednom rade aj ním menovanému súčasnému generálnemu prokurátorovi, sa verejne ospravedlniť.  Vypísať  šek zo svojho účtu s odškodným priznaným J.Čentéšovi a druhý šek, ktorým by z vlastných peňazí uhradil súdne trovy za konanie. A následne sa okamžite vzdať doživotnej renty platenej nami občanmi, ochrankára, všetkých pôžitkov a výhod prináležiacich mu z funkcie, v ktorej zlyhal nielen ako politik, ale aj ako človek. A tíško odísť na dôchodok, ktorý by si aj tak nepochybne užil násobkami lepšie, ako stovky tisíc občanov po celý život sa skladajúcich na jeho plat ako za socializmu, tak  po revolúcii. 

Ale to asi od ľudí jeho morálnych kvalít na  Slovensku asi čakať nemôžeme, že?