Keď policajt zabudne, ktorý rok je v kalendári (alebo sa rozhodne šikanovať občanov)

Užhorod / Vyšné Nemecké | My starší si pamätáme hranice, na ktorých nám colníci prehľadávali vrecká a šacovali najintímnejšie miesta na tele. Pamätáme si, ako "pasováci" boli na hraniciach "všemohúcimi" a nehľadiac na občianske práva nám dávali  úplne zrozumiteľne najavo, kto je pán situácie a kto teda rozhoduje o tom, kedy a za akých podmienok opustíme hranice.

Keď bežnému našincovi poviete - vyber si, ktorí "pasováci"  našincom robia na hraniciach problémy  ukrajinskí, alebo naši - čo si myslíte že odpovie?

- - -

Vraciame sa z desať denného pobytu na Ukrajine. Cestovali sme prakticky krížom cez celú Ukrajinu vlakom najnižšej kategórie, aj takmer najvyššej, cestovali sme na ich pomery luxusným busom, ale aj tými najhoršími  "maršrutkami" - minibusmi, ktoré svoju technickú životnosť odslúžili niekde v Španielsku, Taliansku, Nemecku a až následne začali voziť cestujúcich po Ukrajine. Prešli sme hranice dokonca medzi  Ukrajinou a Podnesterskom - to je teda čo do kontrol fakt divočina... Nikde v podstate žiaden problém. Všade sa aj tí najprísnejší  doslovne komunistickí policajti a colníci správali síce prísne, no ľudsky a profesionálne. Až na... - ale poďme postupne a po poriadku.

V Užhorode sme nastúpili do výborne vyklimatizovaného autobusu spoločnosti EuroBus vo viere, že po asi 5 kilometroch budeme kľudne na Slovensku, po niečo viac ako dvoch hodinách na večeri staničnej reštaurácii v Košiciach a krátko pred polnocou v Business triede RegioJetu na ceste do Trnavy. To by ale nesmel do hry vstúpiť prvý slovenský policajt, ktorý si podľa správania sa k ĽUĎOM  zabudol pozrieť aktuálny rok v kalendári.

Ukrajinská colnica bola úplne bezproblémová a  takpovediac keby nám do pasov nepribudli ďalšie razítka, ani by sme ju neregistrovali.

Po príchode na slovenskú colnicu jeden policajt cudzineckej polície vyzberal cestovné pasy cudzincov (Ukrajincov a Rusov) a po kontrole našich opustil bus. Druhý policajt - zatiaľ ho nazvem "zabudnutý v čase"  dal vodičovi autobusu pokyn vypnúť motor. Odôvodnil to šetrením jeho zdravia a to priamou citáciou zákona.

Na veci by nebolo nič zvláštne, keby nebolo vonku 35 st. Celzia a na autobuse by bolo možné aspoň otvoriť okná. Žiaľ, výrobca s takýmito maniermi (zákonmi?) nepočítal a tak do 4 či 5 minút bolo v autobuse teplo a dusno, ktoré vyhnalo čakajúcich pasažierov  von. Ten istý policajt "zabudnutý v čase"  však okamžite nekompromisným príkazom nahnal ľudí späť do prehriateho autobusu. Na protesty ľudí odpovedal: "Aj ja pracujem v teple a musím ho vydržať, musíte aj vy" a dokonca jednému cestujúcemu z Trnavy  sťažujúcemu sa na zdravotné problémy v takom teple oznámil: "Keď máte zdravotné problémy, necestujte a seďte doma". Za historický však považujemtento jeho výrok: "V minulosti boli autobusy bez klimatizácie a ľudia v nich vydržali sedieť aj v teple". Pán policajt pasového oddelenia na hraničnom prechode Vyšné Nemecké zabudol jeden dôležitý fakt. V čase, na ktorý spomína sa dali na autobusoch otvoriť okná a tým zabezpečiť výmenu vzduchu a vetranie. Túto možnosť v súčasnom storočí - u nás zjednodušene povedané od revolúcie v 89 - výrobcovia autobusov neumožňujú. Policajt podľa správania a vystupovania na verejnosti evidentne zabudol na slogan "Pomáhať a chrániť", ktorým sa v súčasnosti prezentuje polícia a teda sa dá povedať, že zabudol otočiť listy v kalendári a preniesť sa z doby socializmu, kedy občan veľa možností brániť sa šikanovaniu na colnici nemal.

Nedalo mi to, predsa len v predposlednom rade rozhorúčeného autobusu sedel aj môj sedem ročný syn a vyšiel som za policajtom s otázkou, čo vidí logické na tom, že nás núti sedieť v autobuse, v ktorom teplota dosahuje zdravie ohrozujúcu výšku. Policajt rovnako arogantne a povýšenecky zopakoval svoj postoj s tým, že to nie je jeho problém a on si (podľa zákona) chráni svoje zdravie. Pravdepodobne mu neušiel môj pohľad na služobný odznak s číslom a menom na ťažko čitateľnom kovovom štítku. Povedal vodičovi, aby potiahol autobus k hangáru a tam sme čakali.

Nuž, aký by bol môj postup, keby stav s neznesiteľným teplom bol na príkaz predmetného policajta pretrvával? Oznámil by som na tiesňovú linku  112 stav ohrozenia minimálne zdravia  asi 40 cestujúcich, požiadal by som o vyslanie zložiek IZS a jednoducho by som na policajta podal trestné oznámenie. V prípade núdze by bus pokračoval  s rozbitým oknom - svojmu dieťaťu svojvoľným a šikanóznym konaním jedného arogantného policajta zdravie poškodiť nedovolím. 

Takže sumár - nespokojné desiatky cestujúcich, minimálne tri pripravované sťažnosti  na neprípustné konanie konkrétneho policajta a úvahy o podaní minimálne podnetu na Inšpekčnú službu MINV SR. 

Nateraz  požiadame o zaujatie stanoviska vedenie PZ SR a príslušného riaditeľa  KR PZ. Následne pristúpime k zverejneniu ďalších podrobností prípadu, nakoľko viacerí cestujúci sú ochotní v prípade poskytnúť svedeckú výpoveď aj v prípade konania voči policajtovi.

Možno si niekto povie - no a čo, veď sa tým ľuďom nič nestalo. Áno, je to tak - my sme tých možno desať minút neznesiteľnej horúčavy a dusna prežili. Ale pýtam sa - na toto si platíme dane a takýmto policajtom mimo výplat, uniforiem aj následné  výhody vyplývajúce zo štátnej služby? Môžu sa aj potrhať ministri, policajní prezidenti či ďalší nadriadení v robení dobrého mena polícii, keď takéto s prepáčením  arogantné hovädo dostane chuť šikanovať občanov a dokazovať im svoju dôležitosť. Totiž práve policajti, ktorí sú v priamom a denno dennom styku s občanmi meno policajného zboru svojim konaním a správaním tvoria.