Kotleba je produktom nečinnosti politikov, nie samotných občanov - A bude horšie...

Za posledné obdobie som o Mariánovi Kotlebovi a jeho volebnom úspechu písal hneď niekoľko krát, v článkoch pod týmto názvom dva razy za sebou. Po prvý krát po voľbách do VÚC a po druhý krát iba nedávno po voľbách do NRSR. Najskôr si dovolím krátku citáciu z mojich dvoch predchádzajúcich článkov už niekoľko rokov žiaľ stále aktuálneho textu:

"Nuž, oni  (rozumej politici) sa totiž tvária, akoby sa Kotleba len tak vyskytol a oni s tým nemajú nič spoločné. Chyba! Je to ich produkt a je to výlučne ich chyba, za ktorú žiaľ znovu a znovu bude trpieť ten, kto po takmer štvrť storočie viac ako štvrť storočie výdatne platil volených zástupcov naprieč celým politickým spektrom a to za chabé až nulové výsledky práve v oblasti, ktorá je pre ľudí ako Kotleba  nosnými témami."

26 rokov ignorácie ľudí politikmi prinieslo výsledky

A nielen ignorácie potrieb a vôle ľudí, ale aj sústavného prispôsobovania zákonov svojim vlastným potrebám, požiadavkám finančných skupín a tým, korí sa pri moci striedali. Občanovi totiž v podstate bolo úplne jedno, kto bol viac ako štvrť storočie pri moci. Pravica, ľavica, kombinácia slovenských národovcov s maďarskými. Takpovediac "čert ako diabol". Vždy sa dohodli  na na rozdelení vplyvov, na nezasahovaní do vzájomných obchodv a budovania imperií na úkor občanov. Tí im boli vždy dobrí iba na generovanie hlasov dostávajúcich ich opätovne k moci. Dokola a bez akejkoľvek hanby.

A ešte na niečom sa vždy dohodli bez problémov a do detailov - nech bol pri moci ktokoľvek, nikdy aktuálna vláda  v krajine reálne neriešila prípadnú trestnú činnosť svojich predchodcov. Ani trestnoprávne a morálne len tak ako že. Naoko. Stačili hrubé čiary. Robili by tak aj v prípadoch, keby niekto rozkradol ich vlastný majetok?

Výsledok vidíme po týchto voľbách -na jednej strane poslušný otrok závislý na verejných funkciách v úradoch, na školách, v silových zložkách - ak zrovna nenosí logo mecenášov nalepené "na čele", aspoň sa tvári, že je loajálny a že ich volí. Mnohí doslovne.

A na strane druhej zostatok ľudí, ktorí volili a z veľkej časti opäť naleteli. Tak to žiaľ býva a dôležité je nezabudnúť, komu. Nielen názvy strán, ale aj osoby následne sa transformujúce do iných zoskupení možno len menej sporofanovaných a opľutých väčšinovým voličom s otvorenými očami.

Beztrestná systematická recyklácia opotrebovaných a pokazených "politikov" je na Slovensku bežná len vďaka  voličovi, ktorého pamäť neslúži tam, kde by mala slúžiť v záujme zachovania jeho vlastnej existencie.

Cez policajné pelendreky do parlamentu

A ešte sú tu dve skupiny ľudí. Povestná a mnou tak často spomínaná   MLČIACA VAČŠINA  žial hrdá na "nevolenie" a tým akože nepodielanie sa na týchto celonárodných špinavostiach a tí, ktorí vidia cestu už iba v extréme. Nalepení na mantineli možno dokonca dúfajúc, že extrém sa časom zmení na všeobecne akceptovateľný stred. Nie, nezmení. Extrém ako extrém vznikol a extrémom zostane. To len zaužívaný stred posunie svoju akceptovateľnú hranicu, nakoľko pre našu smolu naozaj reálne hrozí, že v budúcnosti sa súčasný extrém stane väčšinou...

Nepripúšťate a pochybujete? Bolo nás veľa čo sme pochybovali pred pár rokmi fotiac a filmujúc policajtov v  plnej výstroji kľačiacich Mariánovi Kotlebovi jednou nohou na chrbáte a druhou mu tlačiac hlavu na dlažobnú kocku chodníka pred parlamentom. Priatelia, dnes v ňom sedí ako jeden zo  150 "ctihodných občanov" - zákonodarcov, ktorí svojimi hlasovaniami určujú, aké vysoké dane budeme platiť, na akej úrovni budeme mať zdravotníctvo, či ako bude vyzerať školstvo. Určujú zákony, ktorými ktoréhokoľvek z nás dostanú silové zložky za mreže a v konečnom dôsledku určia aj to, dokedy bude možné takto slobodne písať a čítať názory nás občanov. Jednoducho rozhodujú o našom bytí či nebytí a to žiaľ - doslovne.

Akceptovanie vôle ľudí v riadení vecí verejných je nevyhnutnosťou

V spoločnosti za posledné štvrť storočie zlyhalo snáď úplne všetko. Počul som už aj to, že "kde nie je Boha a jeho prikázaní, tam sa ľudia zvrhnú". Nesúhlasím s tým. Sú snáď potrebné nejaké prikázania na to, aby človek nekradol, nezabíjal, nepodvádzal - nestačí obyčajný pud sebazáchovy a rozum normálnemu človeku hovoriaci, že všatko musí mať svoje hranice? Že aj  okrádanie, klamanie podvádzanie či ignorovanie práv väčšiny nebude tolerované naveky? Vidím to tak, že je potrebné vrátiť sa tam, kde moderná spoločnosť vznikla. K elementárnym a mnohokrát nepísaným pravidlám rešpektujúcim fakt, že na svete nie sme sami a ak by sme sami zostali, tak jednoducho neprežijeme. A podľa toho sa správať.

Ani v rodine sa problémy neriešia mlčaním

Tak, ako v žiadnej rodine sa problémy neriešia mlčaním, aj spoločnosť a jej riadenie si vyžaduje dialóg medzi tým, ktorí riadia a riadenými. V demokracii dokonca nielen dialóg, ale aj rešpektovanie princípu - politika a úradníka si občania platia na to, aby im poskytoval servis, hospodárnu, transparentnú správu vecí verejných pre väčšinu občanov a nie aby ich zotročoval a na ich práci budoval budúcnosť svojich detí, firiem a existenciu svojich priateľov. Veci verejné musia byť verejnými a pre širokú verejnosť, nie jednotlivcov.

Zásadnou chybou "politikov" je ich odtrhnutie od reality, pocit neomylnosti a presvedčenie, že dovoliť si môžu úplne všetko a všetci ostatní to musia tolerovať a dokonca ich vôľu rešpektovať.

Nie, nemusia!  A to ani na obecnej, mestskej, ba dokonca ani na celoštátnej úrovni. Ľudia sa budú búriť. Najskôr verbálne a následne fyzicky. Každý z nás má hranicu tolerancie nastavenú na určitom stupni, no k jeho úpravám  dochádza a niekedy stačí už iba iskra. A ja sa bojím, že ten čas už ďaleko nie je a že to bude bolestivé. Nie pre tých, ktorí stav spôsobili, ale paradoxne pre tých, ktorí ho tolerovali. Prípadne si naivne mysleli, že jeho ignorovaním spôsobia  jeho zánik. Že prestane existovať. Presne ako problém Mariána Kotlebu...

A bude horšie...

Dovolím si povedať, že súčasná situácia nie je to najhoršie, čo Slovensko a Európu čaká. Budú ďalší Kotlebovci, ďalší extrémisti dnes už nepochybne chápajúci, ako málo stačí urobiť na to, aby ich masy nespokojných ľudí na základe navrhovania jednoduchých riešení zložitých problémov demokraticky zvolili do vedenia celej spoločnosti. Voda v hrnci vrie a zatiaľ naozaj niet sily, ktorá by ju vymenila za čerstvú a ochutila by ju podľa požiadaviek ľudí pripravených za ňu zaplatiť a piť ju. 

Politici a tentokrát musím povedať že nielen tí na Slovensku stále nechcú pochopiť, že byrokracia, stále nové a novšie pravidlá tvorené na organizovanie starších, starých a najstarších, šikanovanie a kontrola širokých más občanov a sústavné obmedzovanie  dosahuje vrchol, za ktorým nevyhnutne nasleduje reštart spoločnosti. Dnes ťažko vieme  predpokladať, ako bude vyzerať a kam nás vývojovo vráti. Faktom ale je, že ani balónik donekonečna nafukovanie nevydrží a raz jednoducho praskne. Otázkou je, či bude jeho prasknutie očakávané a určitým spôsobom tak zvládnuteľné, alebo sa stretne niekoľko možno ideologicky či záujmami  úplne odlišných skupín v konflikte, ktorého výsledkom kľudne môže byť všeobecný chaos či dokonca ozbrojený konflikt.

A tu si ako človek nie veriaci dovolím povedať - Boh nás opatruj... 

Miloš Majko