Kto je koho nepriateľ, alebo ako si vieme znepríjemniť život. - 11.september sa týka nás všetkých II.

Dnes si civilizovany svet pripomína 11.september - desiate výročie útoku na  WTC v New Yorku. Pamatam si ten den z pred 10 rokov velmi dobre. Ako cestovatelovi mi bolo hned jasne, ze vsetko bude inak. Ešte pred tromi rokmi som napísal, že "nemienim sa zamyslat na tym, ci o utokoch na WTC bola povedana uplna pravda". Dnes však už nedá nezamyslieť sa nad tým, čo výrazným spôsobom zmenilo správanie sa miliónov ľudí na celom svete.  Dnes po  10 rokoch je nevyhnutné zamýšlať sa nad tým, čo  "nakupujeme" do svojich mysli od tých, ktorí akosi pozabudli na to, pre čo boli do funkcií riadenia štátov  zvolení. 

Bezprostredne sa ma  dotykaju nasledky toho cinu, nech ho vykonal ktokolvek a na kohokolvek objednavku. Tykaju sa nas vsetkych a to ci si to pripustime, alebo nie. Strach a sustavne kontroly ako prevencia proti teroristickym utokom sú stále všade a na celom svete.

V danej suvislosti mi opätovne neda nezamysliet sa na tym, kto tu vlastne vyhral – a kto je vobec tym porazeným. Znovu sa musím opakovať -  je to partizan pochadzajuci odniekial z hlbokych Afganistanskych hor ukryvajuci sa najskorej pred dobre vycvicenou (no i napriek tomu uplne neuspesnou) sovietskou armadou a teraz pred dobre vyzbrojenou (no s konecnym vysledkom uplne rovnakym) armadou americkou? Alebo bezny cestovatel či cestujúci kulturneho sveta pobehujuci po letiskach bosy, cakajuci na neustale sofistikovanejsie kontroly letiskovej ochrany a policajnych zloziek? Je to niekto, kto o pitnej vode v zivote ani len nepocul, alebo ten, komu cez detektory neprejde ani flaska na letisku kupenej a este stale originalne zabalenej mineralky ci Coca Coly, o menej pouzitej zubnej paste, kreme na ruky, deodorante ci parfeme ani nehovoriac?

Cestujem hodne – lepsie povedane tolko, kolko mi umoznuje cas a financie. Na jednom  12 dnovom tripe v USA som absolvoval 11 letov – pocas dvoch dni 6 letov za sebou. Transatlanticke, Europske, americke vnutrostatne i let z vychodneho pobrezia USA na zapadne a spat. Mam z coho porovnavat. I ked boli predpisy tykajuce sa bezpecnosti v leteckej doprave unifikovane, su na jednotlivych letiskach znacne rozdiely. A to nielen v kvalite vykonavanej kontroly, ale i v jej dlzke a na tento ucel pouzivanej technike. Je to skutocne zdlhave a obtazujuce. Nerozlisuje sa ci ste na dovolenke alebo obchodnej ceste. Cakate. Niekedy hodiny. A bude horsie. Az pokym nepochopime, ze toto nie je cesta ochrany. Terorista vlastniaci vylucne svoj vlastny zivot si cestu najde. Skorej ci neskorej - on ma cas a je odhodlany zomriet. Za kazdu cenu. A nezaujimaju ho ine, nevinne obete. Zial.
Je to v ideologii. A roznorodosti kultur. Je to v roznom vnimani materialnych a duchovnych hodnot. A je to o presvedceni.
Je to sucast nasej doby.

Medzičasom bol obavaný  Usama Bin Ladin zlikvidovany. Aspoň tak to hovoria ti, ktorí roky hovorili, že zlikvidovať tohto partizána je problémom. Medzičasom kontroly opäť pritvrdili. Pri ceste do  USA  môžu úradníci zabaviť kartu z fotoaparátu alebo telefónu, záložný disk či netebook už nielen  osobe podozrivej, ale komukoľvek. Na dobu neobmedzenú a bez vysvetlovania - prečo. Medzičasom   USA  vďaka  "odborníkom ekonómom" - ale aj Európa, takpovediac padajú na hubu. Dobre už nie je asi nikde, i keď pojem  mať sa "dobre" si každý vysvetľuje rôzne. 

Asi pred pol hodinou som telefonoval so známym žijúcim v  USA od porevolučných čias. Podniká, platí dane a už asi rok má aj s rodinou mimo Slovenského občianstvo aj USA. Sám hovorí, že to už nie je  Amerika ako ju poznal roky dozadu. Už to nie je demokracia demokracií a kolíska slobody. Už to nie je vysnívaný ostrov miliónov ľudí z celého sveta. Podľa jeho odhadov viacej ako polovica Američanov neverí. Neverí vláde, neverí správam a neverí vlastne nikomu. Postupne ubúda štátnych zástav hrdých Američanov na svojich domoch a pribúda bezdomovcov. A postupne sa mení ich myslenie. Kde to skončí, ťažko tušiť. Zhodneme sa však na jednom - takto to ďalej nejde. Systém sa pokazil. Systém niekto pokazil. A jeho náprava nebude jednoduchá. A to nielen v USA.