Lacné úle od Škoríka - alebo, som rád, že som veril odborníkovi...

Včelárstvo sa v súčasnej dobe nám "mestským deťom" javí ako dosť exotická záľuba. Niežeby som nemal rád med, no okolo úľov sa chodť skutočne bojím. Pravdupovediac, pred tými malými potvorkami mám naozaj veľký rešpekt.

Ešte donedávna som si myslel, že bližšie k úľu ako na 100 metrov ma nik nedostane. Škorík to dokázal. Presvedčil ma, že ak včely nebudú mať pocit že im chcem ublížiť ja, neublížia ani ony mne. Aj tak bolo. V určitých chvíľach som od tisícok lietajúcich včeličiek bol asi meter a - nebodla ma ani jedna. Ďakujem. Som rád, že som veril odborníkovi...

Pán Škorík je autorom technológie výroby úľa z čisto prírodného materiálu, ktorý je pre život včiel oveľa vyhovujúcejší, ako materiály používané v súčasnosti. A pán Škorík sa so včelármi o návod na jeho výrobu rád podelí aj prostredníctvom našich novín. Koho včelárstvo a výroba úľov zrovna nezaujíma, môže sa vo videu pozrieť aspoň na niečo zo života včeličiek...

- - -

Možno nadpis tohto článku nebudí dôveru. Veď nás už naše staré matere učili, že „nie sme takí bohatí, aby sme mohli kupovať lacné veci“. Rozdiel je v tom, že ja vám nič nepredávam. Chcem vás len informovať o možnosti, ktorá umlčí tých, ktorí tvrdia, že začať včeláriť je finančne veľmi náročné. Takýto argument často počujeme, keď mladým ľuďom ponúkame, aby sa pridali do rodiny včelárov. A treba povedať aj to, že majú pravdu. Náradie potrebné pre včelára, ozaj nestojí málo. Jedna z najväčších položiek začínajúceho včelára, sú „domčeky pre včielky“ – úle. Podľa typu sa ich cena pohybuje okolo 100 € a viac. A to sú prázdne „krabice“. Bez rámikov, medzistienok, krmítka a včiel. Samotné včely často stoja najmenej peňazí. Veď kto z nás „starých“ včelárov nemá v okolí človeka, ktorému by rád daroval roj, odloženec alebo preleták. Len aby chcel ten dotyčný včeláriť. Odpovede tých, ktorým to núkame, sú väčšinou takéto: „kam tie včely dám, nemám úle, ani peniaze na ich nákup!“ A ja ponúkam riešenie ako z rozprávky! Kedysi dávno – pradávno (v roku 1974 – 75) som spoznal v práci v Niklovej hute v Seredi so vzácnym človekom. Volala sa Sziajrto. Obyvatelia Serede ho poznali ako učiteľa jazykov (ruština, angličtina, nemčina, maďarčina, slovenčina). Bol však aj kazateľom babtistickej cirkvi a tak keďže nepodpísal učiteľský sľub o socialistickom vyučovaní, bol zo školstva prepustený. Taktiež vyučoval včelárstvo (vo včelárskej paseke pri Senci) a tiež aj hru na klavíri. Bol malého vzrastu cca 150 cm s mierne deformovanou chrbticou. Preto sa o ňom tak rozpisujem, lebo to bol on, kto ma získal na včelárenie a naučil vyrábať „lacné úle“. To bolo v roku 1975, v čase intenzívneho nástupu klieštika. Ja mladý včelár, som tomuto škodcovi nevenoval dostatočnú pozornosť (ako aj mnohí starí včelári) a tak za tri roky boli moje včelstvá zlikvidované. Po tridsiatich rokoch som začal znovu včeláriť. Kúpil som si originál tri kusy úle B10 (odnímateľné dníčka) od stolára, ktorý ich vyrábal. Kúpil som dvoje včelstvá a jedno darované od dobrého priateľa, dlhoročného včelára Štefana Marcinkecha. (tohto času je predsedom nášho spolku Sereď) Včielkam sa na stanovišti pri rieke Váh dobre darilo a začali sa mi množiť. Bolo treba ďalšie úle. Doma na povale som mal jeden z úľov, ktoré sme vyrobili ešte v roku 1975 s pánom Sziajrtom. Úľ bol poškodený, ale nie tie časti, ktoré boli vyrobené z rákosu. Drevokaz – červotoč zničil tri horné latky. Tie som vymenil, dorobil odnímacie víčko a ďalší úľ som mal k dispozícii. Tento starý rákosový úľ ma inšpiroval, aby som začal premýšľať ako také úle začať znovu vyrábať. Systémom pokus – omyl, som sa dopracoval k dvom jednoduchým lisom, na ktorých sa steny úľu lisujú z rákosia. Rákos rastie všade, kde je trochu vlhko. Listy má štíhle, mečovité a dorastá do výšky až 2 – 3 m. Jeho semienka sú tmavohnedé, zamatové šúľky, tzv. bambusky, na vrchole pevnej stonky. Často si ich ľudia režú ako dekoračné rastliny do váz. Okrem stonky, ktorá nesie tmavohnedú semennú časť, sú ostatné časti ľahučké, húževnaté a obsahujú vzduchové komôrky, ktoré je vidieť v reze. (Ja tu rastlinu nazývam prírodný polystyrén.) Zber rákosia: pre potreby výroby úľov je najvhodnejší čas na zber druhá polovica septembra a celý október. Nazbierané rákosie poviažeme do snopkov, zavesíme na miesto, kde naň neprší a necháme schnúť do konca februára. Kým rákos pekne schne, ja si vo svojej skromnej dielni, vyrábam dníčka. Priznávam, sú odkopírované z úľov, ktoré som kúpil, ale včielkam je to jedno. Materiál na dníčka zháňam tiež lacno a to tak, že sledujem, kde sa stavia nový dom a keď prídu pracovať na krov tesári, dohodnem sa na odrezkoch 50 – 60 cm. Výrobu odnímteľného dna nebudem popisovať. Treba ho okopírovať z oficiálnych obľúbených úľov. Pokúsim sa popísať výrobu bedničiek, ktoré v úľovej zostave slúžia ako plodiská a medníky. Každé plodisko – medník, sa skladá zo štyroch stien. Dve bočné steny sú dlhšie. Čelo a zadná stena, kratšie. Preto treba dva lisy. Na lise „A“ sa lisuje dlhšia, jednoduchšia stena – bez falcu. Na lise „B“ vyrábame čelnú a zadnú stenu s falcom, čo zlepšuje konštrukciu a vzhľad bedničky. Na výrobu každej steny je treba dve latky (hornú a dolnú). Debnička má štyri steny, t.j. osem latiek. Latky sú na výrobu najnáročnejšie, pretože na krátku stenu je na nich treba vyrobiť kombinovaný falc. (Ak sa rozhodnete vyrábať nadstavkové nízke, tie sa vraj robia bez falcu, tzn. na hladko, tým sa výroba latiek trochu zjednodušuje.) Priemerne vybavený stolár vám latky vyrobí na vašu mieru. Kvalitne vyrobené latky, sú zárukou kvalitných úľov. Lisovanie: Do lisu správne uložíme dolnú latku, na ňu ukladáme rákos a keď je lis plný voľne loženého rákosu, vložíme hornú latku, nasadíme fixačné šróby, dotiahneme rebrá lisu, aby bola horná latka na tesno. Pákou a pomocnou latkou stlačíme rákos po diery v krajných rebrách lisu, do nich zasunieme kovové fixačné kolíky. Diery nám určujú výšku debničky. Hrúbku steny danú lisom zafixujeme drôteným kramličkami. Kramličky vyrábame z polooceľového drôtu. Ja používam zvárací drôt, priemer 1,5 mm. (vhodné sú aj špice z bicykla) Dĺžku kramličky určuje vzdialenosť hornej latky od dolnej + 1 cm na každom konci na zahnutie do tvaru kramličky. Zahnutý koniec zaostríme rozklepaním na nákovke. Kramličky zatlčieme do latiek pomedzi rebrá lisu. Aby sa v budúcnosti steny v strede nevydúvali, drôtené kramličky v strede stiahneme obyčajným tenkým drôtikom, ktorý prepichneme cez rákosovú stenu. Rákos, ktorý presahuje rozmery lisu, zrežeme ostrým nožom a jednoduchšia bočná stena je hotová. Týmto postupom vyrobíme ešte jednu. Čelnú a zadnú stenu vyrábame na druhom lise, ktorý má dve krajné latky na jednej strane rozdelené. Jedna polovica laty je odnímateľná a to nám umožňuje ľahko vyrezať nožom do steny falc na obidve strany. Hotové štyri steny spojíme k sebe klincami, rohy z vonkajšej strany spevníme plechovými alebo drevenými lištami a medník – plodisko je hotové. Za jeden deň sme dvaja (ja a bratranec Ľuboš) dokázali vyrobiť dve úľové bedničky B10. Výrobou rastie zručnosť a radosť z hotového diela. Nečakám, že podľa môjho popisu sa z vás stanú odborníci na výrobu úľov z rákosia. Som však ochotný, do ktorejkoľvek časti Slovenska prísť a výrobu predviesť. (lebo lepšie je raz vidieť ako desať krát počuť) Za predvedenie nepožadujem žiadnu platbu. Pozývateľ mi uhradí iba pohonné hmoty a prípadné ubytovanie. Spolky, ktoré by mali o predvedenie záujem, nájdu moju adresu a telefónne číslo v redakcii.

František Škorík