Loďou po Stredomorí – časť 1. a 2. – za snom sa ísť oplatí...
Cestovanie sa pre veľa ľudí stáva záľubou, ktorej sa nevenujú iba počas rodinnej dovolenky. Spoznávanie iných krajín nám otvára oči a ukazuje nám štýl života, bývania a iných kultúr, ako je tá naša. Doba nám našťastie priniesla možnosti, o ktorých sme ešte pred štvrť storočím ani len nesnívali. Dnes je už len na nás, ako sa rozhodneme...
Väčšina Slovákov stále cestuje najradšej autom a najradšej do relatívne blízkeho Chorvátska. Sú tu však aj oveľa zaujímavšie destinácie a pri troche trpezlivosti aj cenovo mimoriadne dostupné. A život je tak krátky, aby sme pričasto chodili na to isté miesto.
Pri cestovaní sme sa vždy akosi vždy radi zastavovali v prístavoch a s úžasom sme sledovali veľké výletné zaoceánske lode, ktoré vychŕlili tisícky pasažierov do mesta, aby s nimi ešte v ten deň znovu vyplávali na šíre more. Do iných miest a krajín, a za ďalším poznaním. Tak tíško sme im závideli a rozmýšľali sme, ako to na takej lodi asi môže fungovať. Pred niečo viacej ako dvomi týždňami sme to vyskúšali.
V niekoľkých častiach reportáže sa pokúsim ako textom tak fotodokumentáciou pravdivo popísať výhody i nevýhody cestovania výletnou zaoceánskou loďou. Na lodi MSC Orchestra plávajúcej pod Panamskou vlajkou, každý deň v inom meste, väčšinou aj štáte. V inom prístave a s novými očakávaniami. Kľudné i rozbúrené more. Fungovanie života na lodi, stravovanie, ceny za služby a neskutočné možnosti trávenia voľného času. Prinesiem pohľad na dvanásť dňovú plavbu z talianskeho Janova, cez Neapol, grécky Rhodos, tureckú Antalyu, izraelskú Haifu (s návštevou Jeruzalema a Palestíny - Betlehem), cyperského Limassolu, La Valletty na Malte, sicílskej Messiny a Civitavecchii pri Ríme s doplávaním späť do Janova. Verím, že cestopis aspoň niekoho zaujme.
- - -
Loďou po Stredomorí – časť 1. – za snom sa ísť oplatí...
Cesta do talianskeho Janova cez Bratislavu, Viedeň, Graz, Tarvizio, okolo Benátok, Padovy a kúsok od Milána je vzhľadom na termín (po hlavnej turistickej sezóne) najmä v noci takmer prázdna a prebieha bez problémov. Trošku máme strach zo záberov na povodňami zatopený Janov – autá zničené rýchlymi prívalovými dažďami a ľudia brodiaci sa po pás vo vode nás pravdupovediac desia.
Predierame sa serpentínami pred Janovom a pri pohľade na rieky so širokými korytami tečúce v kopcovitom teréne je nám jasné, že zaplavený nebude celý Janov. A skutočne. Jeden z najväčších prístavov Talianska je v plnej prevádzke a po povodniach niet stopy.
Zaoceánsku výletnú loď MSC ORCHESTRA je vidieť už z diaľky. Kolos o dĺžke 300 metrov a výške dvanásť poschodového paneláku je naozaj nepriehliadnuteľný. Všetko pred nalodením funguje podobne ako pri leteckej doprave. Pred terminálom vykladáme batožinu a auto odvážam asi 100 metrov bokom, kde stoja vodiči, ktorí po zaplatení 10 Eur parkovného na deň toto odvezú na jedno zo záchytných parkovísk. Keď Viano na nadjazde mizne s Turkom za volantom už len dúfam, že za dvanásť dní bude v poriadku (a že vôbec bude) pristavené pri našom vylodení.
Batožinu odovzdávame pracovníkom, ktorí ju najneskorej do dvoch hodín po vyplávaní musia doručiť priamo pred našu kajutu.
Check In, následne bezpečnostná kontrola pri nástupe do lode a dlhoročné sny sa stávajú realitou. Po mostíku spájajúcom výletnú loď s odbavovacím prístavným terminálom vchádzame na šiestu palubu 16 palubovej lode. Interiér v štýle priestorov luxusného hotela naleštený, prví členovia z 1000 člennej posádky sa usmievajú od ucha k uchu a po chvíli Denisko dostáva na ručičku pásku s čislom izby a špeciálnu detskú záchrannú vestu. Naše vesty sú v kajute číslo 14014, kam sa hneď presúvame. Asi o dve hodiny loď s húkaním opúšťa Janov a smeruje na východ.
Postupne sa oboznamujeme s jednotlivými palubami - je ich 16 s asi 22 000 m2 plochy, s fungovaním života na lodi a vo večerných hodinách absolvujeme povinné cvičenie pre prípad núdze. Po vyhlásení poplachu siedmimi krátkymi a jedným dlhým tónom a následnom oznámení inštrukcií kapitánom lode v šiestich svetových jazykoch, sa s nahodenými záchrannými vestami presúvame do jednej z reštaurácií, ktorú máme v evakuačnom pláne určenú. Cvičenie je zvládnuté profesionálne a pôsobí fakt realisticky. Verím, že k ostrému poplachu počas plavby nedôjde.
Počas najbližších dvanásť dní nás čakajú zastávky v talianskom Janove, gréckom Rhodose, tureckej Antalyi, v izraelskej Haife, v Limassole na Cypre, La Vallette na Malte, v sicílskej Messine a talianskej Civitavecchii. Krásne počasie napovedá, že je na čo tešiť sa.
Loďou po Stredomorí – časť 2. – Neapol tentokrát trochu inak
Orientácia na 16 palubách lode si vyžaduje trochu času. Recepcia na 5 palube asi v strede lode, reštaurácie, bary, divadelná sála, fitnes, kúpele, obchody, butiky, kasíno, internetová kaviareň, detská herňa, detské kútiky, vonkajšie bazény, vírivky, tenisové kurty, minigolf a samozrejme medical centrum – 22 000 m2 palubných priestorov a väčšina z nich pod umelým osvetlením, kde človek stráca pojem či je deň alebo noc. Ono je to v podstate aj jedno. Na palube výletnej lode je postarané o všetko. Všetkých asi 2300 pasažierov na plavbe má poskytované služby All Excluziv. Je to pochopiteľné, zabezpečenú stravu musí mať každý z nás. Sme predsa na lodi.
Rozdiel je iba v ubytovaní – kajuty bez okna, s oknom a kajuty z balkónom. A apartmány. My sme na skúšku stavili na jednoduchosť – kajuta bez okna, i tak väčšinu času strávime v priestoroch mimo ňu. A je to tak. Niet nad dobré presso v niektorom z barov a to je treba natrafiť na čas medzi jednotlivými jedlami. Aby som nezabudol, práve s tými jedlami treba brzdiť. Jedlo 5 x denne si za bežných okolností z časových dôvodov dovoliť určite nemôžeme a každé jedlo o niekoľkých chodoch – oči by jedli a žalúdok žral. Musíme sa však krotiť. Nepatríme zrovna medzi športovcov a preto následné chudnutie by mohlo zabrať mesiace...
Prvá noc na lodi – kolísanie a kolísanie. Zvykáme si. Druhý deň krátko po obede – loď sa blíži k Neapolu.
Malé mesto pláva k veľkému. Asi tak by som charakterizoval pohľad zo 16 paluby pri pomalom manévrovaní 300 metrového kolosu do neapolského prístavu. Sme na úrovni najvyšších budov v dohľade a prístavní robotníci s autami sú ako malé mravčeky. Kotvíme pri hlavnom prístavnom termináli – poznáme ho už z plavby trajektom na ostrov Volcano z pred dvoch rokov. Aj vtedy sme sa na podobnú loď pozerali s obdivom.
Prechádzame kontrolou a palubné karty s čiarkovými kódmi sú nascanované do počítača. Ostraha lode vystupujúcich a následne vracajúcich sa pasažierov kontroluje podľa fotografie, ktorá bola aktuálne nasnímaná na Check Ine - bezpečnosť na takto veľkej lodi je dôležitá.
Vystupujeme na pevninu. Času veľa nemáme – asi päť hodín stačí tak na časť historického mesta neďaleko prístavu.
Cestou po prístave smerujúc k centru mesta dostávame minimálne stovku ponúk na výlet k Vesuvu, do Pompejí či len tak do mesta a to nielen od agentov cestovných kancelárií, ale aj od samotných taxikárov čakajúcich na kšeft. My si dáme pešiu prechádzku. Vieme kde sme a čo chceme vidieť. Na Vesuve a v Pompejach som bol už v 1995 a s rodinou si to nechám radšej na cestu autom. Takto zaujímavá destinácia si vyžaduje dostatok času, patričnú výstroj a vhodné ročné obdobie pre návštevu. Najlepšie je spojenie s pobytovou dovolenkou aspoň na 3 či 4 noci, ideálne so spojením s vnútrozemím Talianska.
Historické centrum Neapola je ako stvorené na prechádzku. Krátke posedenie v kaviarni pri neskutočne silnej káve s ľadom – prečo ju niet dostať inde ako v Taliansku? - Denisko ponaháňa holubov po jednom z neapolských námestí a na cestu špeciálnym metrom na vyhliadkový kopec nad Neapolom žiaľ už nemáme čas. Drobný nákup oblečenia pre Moniku a pomaly sa vraciame do nášho dočasného domova. Prístav, ďalšie dve ľadové kávičky, opätovná bezpečnostná prehliadka pri nastupovaní do lode. A čas večere. Medzi druhým a tretím chodom podávaným brazílskymi čašníkmi registrujeme, že loď pomaličky manévruje z prístavu na otvorené more. Čakajú nás na ňom dva dni. Poplavíme sa neďaleko talianskych brehov, cez Mesinskú úžinu medzi kontinentálnym Talianskom a Sicíliou, popri Peloponéze až na Grécky ostrov Rhodos. Ale o tom až po preplávaní niečo viacej ako 800 námorných míľ. A to si vyžaduje deň a dve noci plavby po Stredozemnom mori.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.