Malá reportáž z veľkého mesta - Chicago, mesto známe nielen Al Caponem

Chicago  ma lákalo už dávno, no nikdy som nenatrafil na cenovo výhodnú letenku. Až krátko pred jednou z ciest  do  USA  som na cenovo  zaujímavú vnútroštátnu letenku natrafil. Pôvodne som mal stráviť štyri dni v New Yorku a následne sa presunúť z letiska  JFK  do  Fort Lauderdale a odtiaľ na  Key West. Tam som sa chcel zdržať asi 5 dní. Vsunutím  Chicaga do trasy som si vnútroštátne lety upravil a tak som z  JFK najskôr  pravidelnou linkou Delta Airlines  asi za  140  USD "zaletel"  na letisko  O´Hare a do  mafiánskymi historkami opradeného  Chicaga, mesta  Al Caponeho.

- - -

Chicago [slov. výslovnosť šikágo, angl. výslovnosť En-us-Chicago-2.ogg /ʃɨˈkɑːɡoʊ/ (pomoc·info) alebo /ʃɨˈkɔːɡoʊ/] (príd. meno znie chicagsky, nie chicagský) je najväčšie mesto v štáte Illinois a na Stredozápade a s viac ako 2,8 miliónmi obyvateľov, tretie najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch. Jeho metropolitná oblasť, všeobecne označovaná ako Chicagoland, je 26. najľudnatejšou[1] vo svete, je domovom pre približne 9,7 miliónov ľudí a rozprestiera sa cez americké štáty Illinois, Wisconsin a Indiana.[2][3] Chicago sa primárne nachádza v Cook County, s výnimkou malej severozápadnej časti mesta pri letisku O'Hare, ktorá sa nachádza v DuPage County.

Chicago bolo založené v roku 1833, v blízkosti rozvodia medzi Veľkými jazerami a povodím rieky Mississippi. Na základe Zmluvy z Chicaga boli pôvodní obyvatelia, Potavatomíovia, násilne vysťahovaní. Mesto sa stalo významným dopravným a telekomunikačným uzlom v Severnej Amerike. V súčasnosti si mesto zachováva svoj status ako dôležitý priemyselný a dopravný uzol, s medzinárodným letiskom O'Hare ako druhým najväčším letiskom na svete. V roku 2008 mesto hostilo 45,6 milióna domácich a zahraničných návštevníkov.[4]

V modernej dobe sa mesto stalo aj obchodným a finančným centrom, keď je zaradené do prvej svetovej desiatky globálnych finančných centier. Chicago je silnou baštou Demokratickej strany a je domovom viacerých vplyvných politikov vrátane súčasného prezidenta Baracka Obamu. V hodnotení World Cities Study Group z Loughborough University je zaradené medzi najvplyvnejšie svetové veľkomestá ohodnotené známkou „Alpha“.[5] V rebríčku popredných svetových globálnych miest z roku 2010, ktorý zostavila Foreign Policy v spolupráci s A. T Kearney, Chicago obsadilo šieste miesto hneď za Parížom a Hong Kongom a pred Los Angeles a Singapurom.[6] Poradie zohľadňovalo päť okruhov: hodnota kapitálového trhu, rozmanitosť ľudského kapitálu, medzinárodné informačné zdroje, medzinárodné kultúrne zdroje, a politický vplyv.

Celosvetovo známe[nb 1] Chicago má množstvo prezývok, ktoré odzrkadľujú dojmy a názory na historické a súčasné mesto. Najznámejšími sú: Chi-town; Windy City odkazujúc na hrdosť politikov a obyvateľov na ich mesto; Second City (Druhé mesto)[nb 2], kvôli tomu, že mesto je druhé najprestížnejšie v národnej kultúre, zábave a financiách;[nb 3] a preto, že väčšinu 20. storočia bolo Chicago druhé najväčšie v počte obyvateľov v Spojených štátoch a City of Big Shoulders (Mesto so širokými ramenami). [nb 4] Chicago tiež volajú „najamerickejšie z amerických veľkých miest“.

V 20. rokoch 20. storočia Chicago "preslávili" gangstri, vrátane neslávne známeho Ala Caponeho, ktorí bojovali proti sebe a zákonu v uliciach mesta v čase prohibície. V roku 1920 v Chicagu pôsobilo viac ako 1000 gangov.[27] 20. roky boli tiež svedkom mohutnej expanzie v priemysle. Dostupnosti pracovných miest prilákala Afroameričanov z juhu. Medzi rokmi 1910 a 1930 sa čierna populácia Chicaga zvýšila z 44 103 na 233 903.[28] Príchod stoviek tisícok ľudí počas Veľkej migrácie mal obrovský kultúrny dopad. Práve v počas tejto vlny sa Chicago stalo centrom džezu s King Oliverom na čele.[29] V roku 1933 bol chicagsky starosta Anton Cermak smrteľne zranený v Miami počas neúspešného pokusu o atentát na prezident Franklina D. Roosevelta.

2. decembra 1942 fyzik Enrico Fermi na University of Chicago uskutočnil prvú riadenú jadrovú reakciu na svete ako súčasť prísne tajného projektu Manhattan.

V čase klientelizmu bol v roku 1955 za starostu zvolený Richard J. Daley. Začiatkom 60tych rokov mnoho obyvateľov, rovnako ako vo väčšine amerických miest, opúšťa mesto a sťahuje sa do predmestí. Štrukturálne zmeny v priemysle spôsobili veľký úbytok pracovných miest pre menej kvalifikovaných pracovníkov. V roku 1966 James Bevel, Martin Luther King, Jr a Albert Raby viedli hnutie Chicago Open Housing, ktoré vyvrcholilo dohodou medzi starostom Richardom J. Daleyom a vodcami hnutia. O dva roky neskôr mesto hostilo búrlivú Národnú demokratickú konvenciu, ktorá vyústila do fyzickej konfrontácie vo vnútri aj mimo kongresovej sály, vrátane rozsiahlych nepokojov, v niektorých prípadoch stretov s políciou, v uliciach mesta. Počas funkčného obdobia starostu Daleyho sa uskutočnili aj veľké stavebné projekty, vrátane Willis Tower známeho ako Sears Tower (ktorý sa v roku 1974 stal najvyššou budovou sveta), University of Illinois v Chicagu, McCormick Place a Medzinárodného letiska O'Hare. Po smrti Richarda J. Daleyho bol tri roky starostom Michael Anthony Bilandic. Bilandicova prehra v následných primárnych voľbách bola pripísaná nezvládnutiu údržby ciest počas silnej snehovej búrky v roku 1979. V roku 1979 bola po prvýkrát v histórii mesta za starostu zvolená žena, Jane Byrneová. Spopularizovala mesto ako miesto pre natáčanie filmov a turistickú destináciu.

V roku 1983 sa Harold Washington stal prvým Afroameričanom zvoleným za starostu Chicaga v jedných z najtesnejších voľbách. Potom, čo Washington vyhral primárky Demokratickej strany, sa niekoľko starších členov z rasových pohnútok priklonilo na stranu republikánskeho kandidáta Bernarda Eptona, ktorý sa uchádzal o kreslo starostu so štvavým heslom Než bude príliš neskoro ang. Before it's too late.[30] Počas svojho funkčného obdobia Washington venoval pozornosť chudobným a menšinových štvrtiam. Washington zomrel v kancelárii na infarkt v roku 1987, krátko potom, čo bol zvolený do druhého funkčného obdobia. Aktuálny starosta Richard M. Daley, syn Richarda J. Daleyho, bol zvolený v roku 1989. Presadil niekoľko progresívnych zmien v meste, vrátane obnovy parkov, vytvorenia stimulov pre udržateľný rozvoj, vrátane zelených striech a nových stavebných projektov. Niektoré štvrte nižšej triedy boli transformované na stredné a drahé oblasti (gentrifikácia).

V roku 2008 Chicago prilákalo 32,4 milióna domácich turistov, 11,7 milióna ľudí na služobných cestách a 1,3 milióna zahraničných návštevníkov.[4] Títo návštevníci prispeli ekonomike Chicaga viac ako 11,8 mld. dolárov.[4] Nákupy na Magnificent Mile a State Street, tisícky reštaurácií a jedinečná architektúra aj naďalej lákajú turistov z celého sveta. Mesto je treťou najväčším cieľom zhromaždení v Spojených štátoch. Väčšina zhromaždení sa koná v McCormick Place, južne od Soldier Field. Historické Chicagske kultúrne centrum (1897), pôvodne slúžiace ako verejná knižnica, je dnes mestským informačným centrom s galériami a výstavnými halami. Strop jeho Preston Bradley Hall tvorí 12 metrová kupola z Tiffanyho skla. Grant Park zahŕňa Millenium Park, Buckingham Fountain (1927) a Umelecký inštitút. V parku sa tiež organizuje každoročný festival Chuť Chicaga. V Millenium Parku sa nachádza zrkadlová socha Cloud Gate. V zimnom období sa vonkajšia reštaurácia transformuje na klzisko. Dve vysoké sklenené plastiky tvoria Crown Fountain. Dve veže fontány pomocou vizuálnych efektov zobrazujú LED obrázky tvári obyvateľov spolu s vodou vytryskujúcou z ich úst. Kryté javisko z nehrdzavejúcej ocele architekta Franka Gehryho, Jay Pritzker Pavilion, hostí sériu koncertov klasickej hudby Grant Park Music Festival. Za ním sa nachádza Harrisovo divadlo hudby a tanca, krytý priestor pre stredne veľké umelecké súbory, vrátane operného divadla a barokovej hudby.

Navy Pier, ktorý sa nachádza východne od Streeterville, je 900 metrov dlhé mólo s obchodmi, reštauráciami, múzeami, výstavnými sieňami a hudobnými sálami. Jeho 46 m vysoké ruské koleso je jednou z najnavštevovanejších pamiatok na Stredozápade, ročne pritiahne asi 8 miliónov ľudí.[46]

V roku 1998 mesto oficiálne otvorilo Museum Campus, štvorhektátový pobrežný park, obklopujúci tri hlavné mestské múzeá, každé celoštátneho významu: Adlerovo planetárium a astronomické múzeum, Fieldovo prírodovedecké múzeum a Sheddovo akvárium. Museum Campus je spojené s južnou časťou Grant Parku, so známym Umeleckým inštitútom. Buckinghamova fontána zas spája centrálny park s pobrežím. University of Chicago Oriental Institute má rozsiahlu zbierku archeologických artefaktov zo starovekého Egypta a Blízkeho východu. Medzi ostatné múzeá a galérie v Chicagu patria Historické múzeum, DuSableovo múzeum afroamerickej histórie, Múzeum súčasného umenia, Peggy Notebaert Nature Museum, Polish Museum of America, Museum of Broadcast Communications a Múzeum vedy a priemyslu.

Až 33 % všetkých turistov prichádza do Chicaga za zábavou. K takému vysokému percentu prispievajú zariadenia ako sú McCormick Place a Chicago Theatre.

Chicago je významný dopravný uzol v Spojených štátoch. Hrá dôležitú úlohu v celosvetovej distribúcii, po Hongkongu a Singapure je tretím najväčším prekladiskom pre kontajnerovú dopravu na svete.[98] Všetkých šesť železníc I. triedy prechádza Chicagom.[99] V roku 2002 trvalo ťažkým nákladným vlakom dostať sa cez Chicago rovnako dlho ako dostať sa do Chicaga zo západného pobrežia krajiny (cca 2 dni).[100] Asi jedna tretina všetkých nákladných vlakov krajiny prechádzala mestom, čo z neho robí hlavný dopravný lievik v Spojených štátoch.[101] V roku 2003 Chicago Region Environmental and Transportation Efficiency (CREATE) predstavilo investíciu okolo 1,5 miliardy dolárov zo súkromných, štátnych, miestnych a federálnych zdrojov na zlepšenie železničnej infraštruktúry v regióne a zvýšenie priepustnosti nákladnej železničnej dopravy o jednu tretinu.[102] Táto investícia by mala mať pozitívny vplyv aj záťaž v osobnej železničnej a cestnej doprave ako aj na tvorbu nový zelených zón.[103]

Chicago je jedným z najväčších uzlov osobnej železničnej dopravy v krajine. Množstvo vlakov Amtrak na dlhé vzdialenosti vychádza z Union Station a končí v New Yorku, Seattli, Portlande, New Orleans, San Franciscu, Los Angeles, San Antoniu a Washingtone Amtrak takisto prevádzkuje niekoľko kratších tratí po celom Illinois a smerom k neďalekému Milwaukee, Indianapolisu, St. Louis a Detroitu. Na začiatku 20. storočia boli pokusy spojiť Chicago s New Yorkom pomocou vlakov na vzduchových vankúšoch. Časti tohto projektu boli postavené, ale nedokončené.

Cez Chicago a jeho predmestia vedie deväť medzištátnych diaľnic. Ich časti, ktoré vedú do centra mesta sú pomenované po vplyvných politikoch, z toho štyri po bývalých amerických prezidentoch. Miestni občania majú tendenciu používať viac názvy rýchlostných ako čísla a to najmä preto, že názvy označujú určité časti medzištátnych diaľnic.

Kennedyho diaľnica ang. The Kennedy Expressway a diaľnica Dana Ryana ang. The Dan Ryan Expressway sú najvyťaženejšie štátne cesty na území Chicaga a jeho predmestí.[104]

Regional Transportation Authority (RTA) koordinuje činnosť všetkých troch dopravných podnikov: CTA, Metra a Pace. Chicago Transit Authority (CTA) má na starosti verejnú dopravou v Chicagu a niekoľkých priľahlých predmestiach za hranicami mesta. CTA prevádzkuje rozsiahlu sieť autobusov a nadzemný a podzemný systém metra známy ako Chicago 'L' (pre „nadzemné“), s linkami rozlíšenými farbami. Tieto rýchlovlaky slúžia aj pre obidve medzinárodné letiská Midway a O'Hare. CTA prevádzkuje trate pre tieto linky Červenú, Modrú, Zelenú, Oranžovú, Hnedú, Fialovú, Ružovú a Žltú. Červená a Modrá linka ponúkajú 24 hodinový servis, čo Chicago radí k jedným z mála miest na svete (a jedným z iba troch miest v Spojených štátoch), ktoré ponúkajú nepretržité železničné služby po celý rok. CTA plánuje aj novú nadzemno/podzemnú linku metra, Circle Line. Metra, druhá najpoužívanejšia regionálna železničná sieť v Spojených štátoch, v Chicagu a predmestiach prevádzkuje 11 liniek prímestskej železnice. Metra Electric Line zdieľa koľajiská s linkou South Shore Line z dopravného okrsku severnej Indiany, ktorá zabezpečuje prímestskú dopravu medzi South Bendom a Chicagom. Pace zabezpečuje autobusovú a paratransit dopravu vo viac ako 200 predmestiach s niektorými linkami smerujúcimi až do mesta. Štúdia z roku 2005 zistila, že jedna štvrtina cezpoľných používa verejnú dopravu.[105] Medzimestskú autobusovú dopravu v Chicagu zabezpečuje spoločnosť Greyhound Lines.

Chicago ponúka širokú škálu akcií a zariadení na podporu cyklistiky, vrátane niekoľkých kilometrov cyklistických chodníkov, 10 000 stojanov na bicykle, 270 kilometrov označených cyklotrás,[106] cyklistické centrum v Millenium Parku a každoročný festival Bike Chicago.[107] Sieť zahŕňa 160 km pouličných cyklistických pruhov a 80 km cyklistických chodníkov.[108] Bicykle sa smú prevážať vo vlakoch CTA a ich flotila viac ako 2 000 autobusov je tiež vybavená držiakmi na bicykle. Úspechy cyklistického programu sú z veľkej časti zásluhou starostu Daleyho a začlenenia cyklistiky do programu Chicago Department of Transportation, CTA, Chicago Park District a Úradu primátora pre špeciálne akcie, v spolupráci s Active Transportation Alliance.[109]

Chicago obsluhujú medzinárodné letisko Midway na South Side a medzinárodné letisko O'Hare, druhé najrušnejšie letisko na svete, na Northwest Side. V roku 2005 bolo letisko O'Hare najrušnejšie letisko na svete podľa počtu príletov a odletov a druhé najrušnejšie čo sa týka počtu cestujúcich.[110] Obidve letiská vlastní a prevádzkuje mesto Chicago. Gary/Chicago International Airport, ktoré sa nachádza v blízkosti Gary, slúži ako tretie letisko v okolí Chicaga. Chicago je sídlom United Airlines, druhej najväčšej leteckej spoločnosti na svete podľa tržieb-pasažierov-kilometrov a svoj hub tu má aj spoločnosť American Airlines. Midway je hub pre nízkonákladového dopravcu Southwest Airlines.

Zdroj: Wikipedia

- - -

Letisko  O´Hare patrí medzi najväčšie v  USA. Michiganské jazero  je vidieť pri manévrovaní pred pristátím  a dosť dlhé čakanie na uvoľnenie pristávacej dráhy potvrdzuje, že ide o letisko spolu s  Atlantou a  JFK  najvyťaženejšie.

Letenka na poslednú chvíľu bola síce lacná, no podcenil som elektronickú rezerváciu auta - napriek tomu, že asi v  6 požičovniach bolo asi  5000 áut, voľné nebolo ani jedno. S tým som teda nepočítal. Ako obyčajne som plánoval prenajať si auto, naložiť batožinu a niekde mimo centrum si nájsť lacné ubytko v moteli dve noci tak do  100 USD. Auto nie je, zato batožina áno. Tmavé ksichty na zástavke rýchlovlaku do centra mesta ma odrádzajú od poflakovania sa s kuframi, ubytujem sa teda priamo na letisku.  Starý  Hilton vedel, kde sa dajú peniažky vyryžovať... Dve noci v  Hiltone za vtedajších  14 000 Sk, to je daň za rýchlovku vsunutú do programu. Nakoniec ani tá letenka sa už nezdá byť tak lacná... Iný hotel žiaľ priamo na  O´Hare nie je. Ubytujem sa a rýchlo do centra mesta.

Staré historické mesto je naozaj iné, ako mestá na  Floride. Iná architektúra a už na prvý pohľad upúta metro premávajúce nad ulicami a teda hlavami chodcov. Zaujímavý pocit a pohľad známy z filmov, v ktorých sa autá naháňajú pod masívnymi oceľovými konštrukciami rýchlodráhy. Orientácia v metre je až mimoriadne jednoduchá. Láka ma prehliadka mesta priamo pri cestovaní. Súpravy metra sú ovládané automaticky počítačom. Podobné súpravy podobným spôsobom jazdia napríklad v Las Vegas a v Tokiu.

V Chicagu žije silná komunita nielen Poliakov a Čechov, ale aj  Slovákov.  Napriek tomu na uliciach iné nápisy ako v angličtine nevidieť ;-)

Prehliadka mesta má niečo do seba aj za svetla a aj po tme. Je zima, takže sa stmieva pomerne skoro. V danom roku dokonca prvý sneh zažívam práve v Chicagu. Po relatívne teplom  New Yorku a pred  34 stupňovými horúčavami ktoré ma o dva dni čakali na juhu  Floridy, iba  90 míľ od  ostrova slobody  Kuby, je to zvláštna situácia. Časté cestovanie hore dole svetadielmi však naučí človeka myslieť na všetko...

Mrakodrapy, perfektne upravené parky, svetoznáme jazero. Malé architektonické doplnky - tak, malé ako malé. Naleštený neurčitý geometrický tvar umiestnený priamo pred  mrakodrapy priam láka k fotografiám nielen typu autoportrét, ale experimentom s odrazmi a umeleckejším stvárnením  Chicaga. Každopádne sa naleštený neurčitý geometrický obrazec stáva ďalším so žiadaných symbolov  Chicaga (u nás sú to kopy luženca za bývalou  NHS, fragment pamätníka po Kubačovej hlave,  betónová komunistická šibenica na námestí,   okachličkované záchodíky taktiež na námestí a samozrejme že kábel zamurovaný v novostavbe nájomných bytov).

Po dlhých prechádzkach po meste a niekoľkých kávach v kaviarňach sa taxíkom odveziem do najväčšej predajne na motorky a štvorkolky, akú som v živote videl. Následne znovu taxíkom k metru a na hotel. Taxi šoféruje v prvom prípade Ukrajinec a v druhom Albánec.

Ráno pred odletom z letiska  O´Hare na  Floridu ma čaká pod dverami účet za hotel. Už druhý. Prvý bol na dve noci. Tento na tri. Človek by povedal, že keď už nevie do dvoch napočítať dvoj metrový černoch na recepcii, tak hotelový počítač by to zvládnuť mal. Nezvládol. Moje rozčúlenie evidentne zapôsobilo oveľa dôraznejšie ako slabá znalosť angličtiny. Černoch tlačí účet tretí  - dve noci. V zápätí prijatá SMS  na mobile potvrdzuje odpísanie správnej čiastky z účtu. Odchádzam. S tromi účtami na jednu službu. Hilton, skúšajú kadečo. Preto som chcel radšej nocovať v moteli za 50 dolárov...

Na letisku som rýchlo, vlastne som na ňom už cez dva dni. Skoro ako vo filme Terminál...  Check in a nastupujem do lietadla  spoločnosti American Airlines a zo studeného  Chicaga odlietam na  slnečnú  Floridu. Key West bude predposlednou zastávkou na mojej ceste za "dobitím si bateriek" v končiacom roku.