Malá reportáž z veľkého mesta - HOLLYWOOD, efektne zabalená rozprávka

Los Angeles / Hollywood, California, USA  |   Asi by sme si nemali žiadne miesto na svete nejako veľmi predstavovať a vo svojich predstavách vysnívať do momentu jeho osobnej návštevy. Veľké očakávania, totiž môžu spôsobiť minimálne rovnako veľké sklamania. S kamarátom som sa viezol centrom Los Angeles do Hollywoodu.  Neskutočné mimoúrovňové križovatky, dopravné zápchy a to na highway  o ôsmych prúdoch v oboch smeroch.  Mimoúrovňové križovatky o rozlohe nášho štandardne veľkého mesta.

Los Angeles (skrátene L. A.) je najväčšie mesto v štáte Kalifornia a druhé najväčšie mesto v USA po New Yorku. V roku 2005 malo mesto 3,8 miliónov obyvateľov, pričom aglomerácia kultúrneho a ekonomického centra Los Angeles–Long Beach–Santa Ana má 12,9 milióna obyvateľov. Je to prístavné mesto v Kalifornii na juhozápade USA založené Španielmi v roku 1781. Los Angeles bol zapísaný do registra ako mestská samospráva 4. apríla 1850. Na začiatku toho roka bola tiež Kalifornia začlenená ako 31. štát do USA. Los Angeles je dôležité centrum kultúry, vedy, technológie, medzinárodného obchodu a vzdelania. Navyše, mesto vedie vo výrobe populárnej zábavy, ako filmy, televízia a reprodukovaná hudba. Mesto je tiež významnou dopravnou križovatkou, finančné a komerčné centrum, nachádza sa tu množstvo múzeí a observatórium.

Dejiny

Pobrežie okolo Los Angeles bolo najskôr stáročia osídlené kmeňmi los Tongva (alebo Gabrieleños), Chumash, a Amerindios. Španieli prišli na územie Kalifornie v roku 1542.

Založenie Los Angeles. V roku 1769 Gaspar de Portolá – (vodca expedície po juhu Kalifornie) spolu s františkánmi Junísperro Serra, a Juan Crespi, mali za úlohu, ako iní podobní misionári v tom čase, šíriť vieru do ešte nepoznaných miest krajiny a zakladať nové osídlenia označované ako „misión“. Keď Portala objavil jednu nádhernú rieku v Kalifornii a ktorú pomenoval ako "El Río de Nuestra Señora la Reina de los Ángeles de Porciúncula", čo znamená: rieka našej kráľovnej z Ángeles de Porciúncula, Crespi vyčlenil toto územie okolo rieky pre takéto náboženské účely, aby šírili vieru a v 1771 Serra založil „misión“ San Gabriel Arcangel blízko Whittier Narrows. Dnes pomenované ako San Gabriel Valley.

4.1.9 1781 prišlo 44 osadníkov, aby založili osadu, na mieste odporúčanom Crespim. Pomenovali ju Dedina našej kráľovnej od Anjelov na rieke Perciúncula: El Pueblo de Nuestra Señora la Reina de los Ángeles sobre El Río Porciúncula. Títo osadníci boli pôvodom Filipínci, rodení Američania, Afričania a Španieli. Desaťročia vyzerala osada ako farma či niečo podobné. Zvyšky starého osídlenia sa nachádzajú v historickej budove na Olvera Street.

Mexiko získalo nezávislosť v 1820, ale k veľkým zmenám došlo v bitkách pri Batalla de Río San Gabriel v roku 1847. Tu sa rozhodovalo o osude Los Angeles. USA nadobudli kontrolu nad Kaliforniou až po americko – mexickej vojne (1846-1848,) kde Mexiko stratilo približne polovicu svojho vtedajšieho územia. Séria bitiek za Kaliforniu vyústila k podpísaniu zmluvy Cahuenga 13. januára 1847, podľa tejto zmluvy a ďalším vyjednávaním. Podľa Vyjednávania Guadalupe Hidalgo Mexiko v roku 1848 oficiálne odovzdalo USA územie Kalifornie (aj iných, pozri vyjednávanie), v tejto zmluve si USA zaistili neskoršie pričlenenie Kalifornie k svojmu štátu. Stalo sa tak 9. 9. 1850. Vtedy malo Los Angeles len 1 600 obyvateľov.

Rozvoj Los Angeles Los Angeles bolo zapísané ako mestská samospráva 4. apríla 1850. Železničná sieť bola v meste dokončená v roku 1876. V roku 1892 boli objavené zásoby ropy a do roku 1923 Los Angeles produkovalo štvrtinu celosvetovej ťažby ropy. Dôležitým elementom pre Los Angeles bola voda. Keď v roku 1913 William Mulholland postavil vodovod, ktorý zabezpečil stabilný prívod vody, začal sa obrovský rast mesta po všetkých stránkach. V 20. rokoch 20. storočia sa v meste začal rozvíjať filmový a letecký priemysel, a ako sa ukázalo neskôr, toto bol významný míľnik pre mesto Los Angeles. Mesto bolo hostiteľom dvoch olympijských hier v rokoch 1932 a 1984. L. A. sa ďalej rozvíjalo aj počas druhej svetovej vojny, ale po nej ešte viac. Ako následok vládneho plánu v 80. rokoch na podporu a rozvoj Kalifornie sa Los Angeles stalo mestom bohatých.

Geografia

Los Angeles leží na ploche 1 290,6 km². Z tejto plochy zaberá súš 1 214,9 km² a vodné plochy len 75,7 km², čo je percentuálne 5,86 % celkovej plochy. Najväčšia vzdialenosť medzi severom a juhom je 71 km, a mezdi východom a západom 47 km. Najvyšší vrch je Sisiter Elsie (1 548 m n. m.), nachádzajúci sa v San Fernando Valley v časti Mt. Lukens. Hlavná rieka Los Angeles, začína v mestskej časti Canoga Park, je sezónneho charakteru, a jej koryto je skoro celé vybetónované.

Geológia

Ako mnhoho iných miest v Kalifornii, tak aj Los Anegles, je ovplyvnené mnohými zemetraseniami, spôsobené jeho polohou v blízkosti tektonického zlomu San Andreas, ktorý pretína San Francisco a tiahne sa na juh po Los Angeles, kde končí 65 km severne od mesta. Ročne je zaznamenaných približne 10 000 zemetrasení, drvivá väčšina z nich nie je postrehnuteľná ľudskými zmyslami. Posledné väčšie zemetrasenie bolo zaznamenané v roku 1994, v Northridge, s epicentrom v San Fernando Valley. Iné veľké zemetrasenia boli v Whittier Narrows (1987), Sylmar (1971) či Long Beach (1933).

Klimatické podmienky

Los Angeles sa nachádza niekde vo vnútrozemskej a subtropickej oblasti. Oblasť je teda všeobecné suchým miestom, čo znamená 325 dní slnečných dní do roku. Vietor od Tichého oceána spôsobuje oproti miestam vo vnútrozemí (Nevada, Arizona) chladnejšie letá a teplejšie zimy. V lete môžu byť teplotné rozdiely aj 20 °C. Teplota môže nadobudnúť rozmer °C avšak priemerná denná teplota v lete je 29 °C a nočná 18 °C. Priemerná zimná denná teplota je 21 °C a nočná 8 °C. Počas zimy je dážď v L.A. častejším úkazom ako v lete. Priemerná celodenná teplota v januári je 14,5 °C a v júli 23.4 °C. Najvyššia zaznamenaná denná teplota bola v Canoga Park (46.7 °C) v roku 1985, najnižšia teplota bola (-7.8 °C) tiež v Canoga Park v roku 1989.

Zrážky sa vyskytujú predovšetkým v zime a na jar. Najdaždivejší mesiac je február. Priemerná zrážková činnosť je 381 mm/rok. Všeobecne v meste nesneží, avšak na horách pri meste sneží každým rokom.

Zdroj: Wikipedia

Bežný deň bežného  amerického mesta - snáď trošku známejšieho z filmov a odovzdávania Oscarov.  Široké ulice, nezameniteľná architektúra západného pobrežia  USA obohnaného  Tichým oceánom.

Míňame križovatku za križovatkou. Na chvíľu som pred sebou v diaľke na kopci zbadal charakteristický nápis HOLLYWOOD, ktorý nevynechá režisér žiadneho filmu.  Už sa akosi neviem dočkať. Preto otázka - kedy konečne budeme v Hollywoode? - Kamoš kľudne hovorí - ideme po Sunset bulvári... Čože? Akosi nechápem. Ničím sa nelíši od ostatných ulíc. 

Auto odparkujeme na platenom parkovisku a vyberieme sa na miesta, ktoré pozná snáď každý človek - na ulicu plnú hviezd hviezd, hviezdičiek, režisérov, spevákov, hercov... Ulica ako naozaj každá iná - nepochybne sa mení iba v čase odovzdávania  Oscarov. Niekoľko sto metrov chodníka vydláždeného úspechmi úspešných a obdivovaných. Nájsť voľný priestor na fotografovanie niekedy trvá - o rovnaké fotografie majú záujem tisíce turistov z celého sveta. Každý sa chce odfotografovať pri hviezde známej osobnosti, podľa možnosti svojho obľúbenca či obľúbenkyne.

Ide však o jednu nablískanú a mimoriadne vkusne zabalenú rozprávku, ktorá musí sklamať každého, kto očakával niečo naozaj výnimočné. Výnimočným tento kúsok ulice urobí pompézna a okázalá  výzdoba a samozrejme atmosféra práve pri už spomenutom odovzdávaní  Oscarov - dlhý červený koberec, limuzíny s celebritami.

Počas ostatného roka ostáva iba konštatovanie - bol som v  Hollywoode...

Na niečo je však aj takáto skúsenosť naozaj dobrá - nikdy si netreba vopred vysnívať niečo ideálne a očakávať  romantiku tam, kde je jedine biznis. A  Hollywood biznisom naozaj je. Pre niektorých až priveľmi krutým.

Preto späť do reality. Niekoľko suvenírov a nákup klasických tričiek - žiadna veľká značka, na pamiatku jednoduché tričká, ktorých mám doma z ciest po svete asi tri stovky.  A poďme rýchlo bližšie k legendárnemu nápisu  HOLLYWOOD, ktorý sa rozprestiera nad mestom. Filip cestu pozná a sme tam o chvíľu.

Medzi amíkmi je problém nájsť šikulku, ktorá nás odfotografuje tak, aby sme spolu s hlavami mali na zábere aj samotný nápis, prípadne spolu s nápisom mali na fotografii  naše hlavy. Nakoniec americké umenie rešpektujeme a uskromníme sa  s fotografiami, ktoré nám šikulka vyhotovila.

Prejdeme cez niekoľko luxusných štvrtí a smerujeme do časti  Long Beach. Ale o tom zase inokedy.

Hollywood  čitateľom najlepšie priblíži fotoreportáž, ktorú prinášam.