Mesto verzus občan
Dvadsiateho decembra roku 2002 o 23.33 hod. oznámila hliadka MsP dispečingu LSPP Mestskej polikliniky, že na Vojanskej ulici je zranený človek. Príčina? Pád na nerovnom a šmykľavom chodníku. Sanitka previezla zraneného do NsP v Galante. Vývoj situácie v nasledujúcich dňoch potvrdil, že následky budú vážne. Pokiaľ sa bežné zlomeniny hoja cca šesť týždňov, v tomto prípade to boli dlhé mesiace. Občan, ktorého príjem sa dňom práceneschopnosti okamžite znížil, sa po mesiacoch liečenia zlomeniny oboch kostí ľavého predkolenia rozhodol, že o rozdiel medzi svojim dovtedajším priemerným platom a nemocenskými dávkami požiada mesto, ktoré bolo povinné zabezpečiť schodnosť chodníkov. Poslal preto 22.10.2003 žiadosť o náhradu škody niečo cez 48 tis.Sk, priložil fotokópie lekárskych správ z NsP v Galante a Trnave, potvrdenie o dobe dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdenie zamestnávateľa o výške vyplatených nemocenských dávok, potvrdenie zamestnávateľa o priemernom čistom mesačnom zárobku a 4 fotografie, na ktorých boli zachytené nerovnosti chodníka, kde spadol. V tom čase pravdaže netušil, že spustí lavínu obštrukcií, ktorých výsledkom mala byť jeho rezignácia na akúkoľvek náhradu škody. Vtedajší primátor mesta podpísal 15.12.2003 list, v ktorom poškodeného žiadal, aby predložil potvrdenie o tom, že v čase úrazu nebol pod vplyvom alkoholu. Vraj to chce Komunálna poisťovňa. Lekár, ktorý občana po úraze ošetroval, oznámil, že skúška krvi na alkohol nebola realizovaná a preto sa nemôže vyjadriť, či pacient v čase úrazu bol pod vplyvom alkoholu. Toto nevyšlo. Mesto sa však ďalej krylo za stanovisko Komunálnej poisťovne Nitra, ktorá zo stasiek a faktúr TEKOMU Sereď usúdila, že odhŕňanie a posyp v dňoch a na mieste, kde k pádu došlo, bolo vykonané, a žiadosť označila v liste z 13.2.2004 za neopodstatnenú. Zodpovední bez zapýrenia obišli fakt, že prípadné odhŕňanie nerovného chodníka by vôbec nebolo účinné. Poškodený sa k dokladom o očistení chodníka vyjadril v procese takto:“ Záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 17.12.2002 neobsahuje názov spoločnosti, meno vodiča vozidla a čas, kedy sa posyp chodníkov vykonával, a preto má tento doklad nulovú vypovedaciu hodnotu. Záujem mesta urovnať vec nebol. Preto podal poškodený 17.12.2004 na Okresný súd v Galante návrh na začatie konania o náhradu škody z ublíženia na zdraví, ktorá medzitým stúpla na skoro 66 tis. Sk. Mesto sa nevzdávalo. Využilo kladenie nových elektrických rozvodov v časti chodníka a odstránilo nerovnosti práve v tých miestach, kde došlo k nešťastnému pádu. Súdny spor sa vďaka spochybňovaniu argumentov poškodeného mestom vliekol. K stavu chodníka bol vyžiadaný znalecký posudok. Súdny znalec sa vyjadril diplomaticky. V posudku uviedol: „Vzhľadom na to, že sa nepodarilo zistiť presne stav, v akom sa chodník v inkriminovanom čase nachádzal, je možné sa len vyjadriť, že ak by bol chodník tak výrazne neschodný, ako je uvádzané, tak by sa v danom úseku počas predchádzajúcich troch dní stalo pravdepodobne viac úrazov ako uvedený jeden“. Z takto formulovaného stanoviska mi vyplýva, že by bolo nesmiernym šťastím pre poškodeného, keby si na tom mieste boli v tom čase dolámali ruky, či nohy aspoň traja občania nášho mesta. To by totiž jednoznačne hovorilo o tom, že to bolo miesto nebezpečné. Takto tam spadol iba jeden, a jeden bol pre znalca málo. K fotodokumentácii, ktorú dodal poškodený zaujal takéto stanovisko: „Uvedená zdokumentovaná závada určite nezodpovedá štandartným parametrom chodníkov, avšak vzhľadom na jej trvalý charakter umožňovala pohyb chodcov pri zachovaní zvýšenej opatrnosti.“ Inak povedané. Ak cez meter hlbokú a meter širokú jamu na chodníku položí mesto polmetrovú foršňu a táto „úprava“ bude mať trvalý charakter, pohyb chodcov bude umožnený pri zachovaní zvýšenej opatrnosti. Čertovsky dobre vymyslené! Nie? Či to bude fungovať aj v decembri o polnoci, pokryté námrazou, to je otázka. Po rokoch popierania svojej povinnosti mestom voči poškodenému, vydal Okresný súd v Galante v apríli 2008 rozsudok, ktorým rozhodol, že mesto Sereď je povinné zaplatiť navrhovateľovi 66 tis. Sk s 8 % úrokmi omeškania ročne od 17.12.2004. Mesto sa voči rozsudku odvolalo. Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Galanta dňa 16.12.2008 potvrdil. Mesto teda zaplatilo poškodenému skoro dvojnásobok toho, čo žiadal v roku 2003. No odvolalo sa voči povinnosti zaplatiť aj súdne trovy a prípad stále nie je ukončený. Možno si zodpovední zamestnanci mesta na čele s pánom primátorom stále myslia, že úhradu trov konania vrátane odvolacieho, „uhrajú“ na poškodeného. Ťažko. Ich neochota prejavovaná od počiatku prípadu ale veľmi jasne hovorí, ako vnímajú mnohé oprávnené požiadavky Seredčanov. Často počúvame, čo dobré robia funkcionári mesta pre občana. Fakty tohto prípadu hovoria žiaľ o úplnom opaku. Ľubomír Veselický
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.