Mirov článok o Pečivárňach zo 70 tych rokov minulého storočia

Sereď |  Rád trávim voľný čas v antikvariátoch. Knihy, noviny a čaasopisy ma lákajú napriek tomu, že si existenciu v súčasnosti bez internetu viac menej predstaviť nedokážem. A mám rád vlastné archívy, ktoré sú aj vďaka tejto mojej záľube za posledných tridsať rokov dosť slušné. Obsahujú aj materiály úplne jedinečné a ako inak - originály. Je to zážitok hrabať sa v zažltnutých stránkach a čítať to, čo iní vytvorili niekedy dávno v minulosti. Niektorí autori už samozrejme nie sú medzi nami. No ich práca tu zostala a je obohatením pre každého,  kto obohatený o informácie byť chce.

Dnes však nebudem prioritne písať o mojom archíve. 

Včera sme sa znovu zastavili za Mirom Košťanym, ktorý je nepochybne v Seredi najstarším novinárom. Pri bežnej debate o bežných problémoch a prezretí si niekoľkých kníh hlavne s vojnovou tématikou, mi oči zablúdili pod Mirov pracovný stôl. Tak 10 cm materiálov s vekom zažltnutými stranami mi hneď napovedali -  tu bude čo pozerať. A aj bolo.

Miro obaly vytiahol a začal v nich listovať. Archív roku  1966, 67, 68 - teda materiály staršie, ako som ja. Zvláštny pocit, Miro písal už v čase, kedy som ešte nebol na svete...

Autor stoviek vystrihnutých článkov starostlivo uložených chronologicky za sebou začal listovať a my sme sa nestíhali čudovať. Žiadne zjazdy KSS, žiadne pochlebovanie vtedajšiemu režimu. Ale za to práva občanov, spotrebiteľské práva, občianske spory a samozrejme snaha prostredníctvom média Hlas ľudu pomôcť bežnému človeku. Vážení, ja píšem o rokoch šesťdesiatych minulého storočia. Nie o dobe súčasnej...

Narazili sme na kompletné noviny zo sedemdesiatych rokov s článkom o Pečivárňach, ktoré mesto  Sereď skutočne a nefalšovane preslávili. Nemôžeme nepriniesť predmetný článok aj s fotografiou, na ktorej sa možno ešte aj dnes niekto spozná. A možno spozná vnuk babičku, či pravnuk prababičku.

Vlastne, presvedčte sa v prílohe...