MSC Divinou do Casablanky, na Kanáre, Madeiru za relaxom, poznaním a dobrodružstvom – 7. časť – Civitavecchia, posledná noc na lodi

Po rozlúčke s prístavom v Malage, nás čaká  zase deň na lodi a následne  už taliansky prístav  Civitavecchia.

Deň na lodi trávime hlavne relaxovaním a ja ako inak za netom pri diskusii.  Ovzdušie sa výrazne ochladilo, plávame okolo Baleárskych ostrovov a blížime sa k talianskemu pobrežiu.

Počas dňa a večere sa prežierame v reštauráciách a to aj večer, kedy to zalomíme v jednom z barov pri dobrých nealko coctailoch. Deniskovi sa zapáčil plastový farebne blikajúci pohár s logom  lodnej spoločnosti  MSC a ako inak - neodolal.

Večeriame slávnostne v talianskom štýle  a lúčia sa s nami nielen čašníci, ale aj kuchári a ďalší personál lode. Je to síce nacvičený, no naozaj pútavý program, ktorý ohúri hlavne nováčikov na podobnej plavbe zaoceánskou výletnou loďou. Posledný voľný deň na lodi uplynul rýchlo, až priveľmi. Líhame si do noci s tým, že ráno budeme opäť v Taliansku.

Civitavecchia

Nachádza  sa neďaleko od  Ríma a zastávku v ňom majú  asi všetky lode spoločnosti  MSC. Okrem iného, mení sa tu významná časť osádky lode a táto celodenná zastávka  slúži k predaju maximálneho množstva fakultatívnych zájazdov zameraných na návštevu  Ríma hlavne tými turistami, ktorí nie sú schopní alebo ochotní do Ríma vycestovať sami.

Nech je to tak či onak, my zostávame v  malom historickom mestečku a nakoľko ho dobre poznáme už z minulej cesty, zbytočne sa neflákame mimo centrum.

Na veľkej pláži ešte stále stojí socha  námorníka objímajúceho svoje dievča a lúčiaceho sa pred plavbou. Socha je v nadživotnej veľkosti a my pozorujeme, že turistov stále láka pohľad pod dievčinine šaty - stále kontrolujú, či umelec nezabudol na nohavičky.

Na pešej zóne si dávame obed, následne ľadový kávový krém a pri prístave  zvládneme neskorší olovrant.

Stále nás lákajú obchody s námorníckym vybavením, ktoré u nás sú raritou. Trošku sa ešte poflákame po obchodoch, je ich však málo a aj tie sú zásobované asi z veľmi podobných skladov ako sa nachádzajú u nás na Starej Vajnorskej.

Kyvadlovou autobusovou prepravou sa necháme z prístavu odviezť k lodi. Hneď po nastúpení do nej a povinných bezpečnostných prehliadkach smerujeme do reštaurácie na ďalšiu - na tejto plavbe žiaľ poslednú večeru.

Krátko po vyplávaní trávime čas na hornej palube a pozorujeme pobrežie. Je tma a zima európskeho kontinentu  asi týždeň pred  Vianočnými sviatkami.

V nočných hodinách sa ešte poflákame po lodi, pozrieme sa na diskotéku, Denisko si vyskúša simulátor F1, navštívime 4D kino a Monika ide baliť kufre. Tie musíme označiť číslom kajuty na farebnej visačke a tuším do jednej v noci vyložiť pred dvere kajuty.

Spať si líhame s pocitom, že plávame do poslednej noci tejto plavby na lodi  MSC Divina. Smerujeme do Janova.