Navštívili sme útulok pre týrané a opustené zvieratá

Miloval svojho pána. Oddane a nezištne. Chodil vedľa neho poslušne kamkoľvek sa pohol. Ak si pán sadol, sadol si aj on. Ak si ľahol, ľahol si vedľa neho. Takto spolu žili mesiace. Keď ho jeho pán prvý kát udrel, nechápal. Veď nič zlé neurobil. Potom bolo bitiek viac. Rukou, palicou, reťazou. A on tíško trpel. Občas zakňučal, ale vedel, že to pána neobmäkčí. Pozeral mu do očí a pýtal sa : prečo ?  Prečo ma udieraš, keď ja ťa tak milujem ? Potom to pochopil. Tá bitka jemu pánovi robila dobre. Vybíjal si na ňom svoju zlosť a mrzutosť.Tak trpel tíško ďalej. Staré rany sa hojili a nové vznikali. Chradol a bol čoraz smutnejší. Raz ho jeho pán priviazal o strom. A odišiel. Sedel tam dva dni. Hladný, smädný, špinavý. Čakal na svojho pána. No nedočkal sa. Až si ho všimla pani, ktorá ho zobrala do útulku. Postarali sa o neho. Dali najesť, napiť, ošetrili...Psík bol naporiadku, no smutný. Zakaždým, keď sa otvorili dvere dúfal, že si jeho pán po neho prišiel. Ale on neprišiel...Nájde ešte u niekoho nejaký domov ? Nájde ešte ľudskú lásku a pohľadenie ?  Možno ešte stále čaká v útulku na niekoho, kto mu ukáže, že svet vie byť aj krásny a on raz bude opäť šťastný...

Tento príbeh je len vymyslený. No môže byť aj osudom jedného z mnohých psíkov, ktoré sa ocitnú v útulku.

Určite mnohí z nás stretli na ulici túlavého psíka. Je to smutý pohľad vidieť ho takto opusteného . Blúdiaceho, smutného, hladného a vysmädnutého. Psíka, ktorý možno nikdy nepocítil ľudskú lásku a nevie čo je pohľadenie. Ešte smutnejší je pohľad na psíka, ktorý bol týraný. Bitý, podvýživený, s ranami na tele. Tí, ktorí zvieratá milujú, nikdy nepochopia ako toto môže človek urobiť nevinnému zvieraťu, ktoré je svojmu pánovi naplno oddané.

Nuž a takýchto psíkov sú plné útulky. My sme jeden takýto útulok navštívili. Nachádza sa v Šali. Pozemok je súkromný a na tieto účely ho poskytla predsedkyňa občianskeho združenia Zatúlané psíky. Prečo ? Lebo má veľké srdiečko a obrovskú lásku k zvieratám. A nielen ona, ale všetci, ktorí chodia do útulku pomáhať. Potrebná je každá ruka. Psíkov treba venčiť, krmiť, čistiť, upratať koterce...práce až nad hlavu. A čo nesmieme zabudnúť pripomenúť, útulok potrebuje krmivo, deky a matrace. Každá materálna pomoc je vítaná. A čo za túto pomoc dobrovoľníci dostanú ? Nuž psíkovia slovíčko ďakujem povedať nevedia. Ale ich vrtiace chvostíky a pohľad plný lásky hovorí za všetko.

Až keď sme odchádzali z útulku sme pochopli pravý význam hesla : nekupujte psíkov ale adoptujte !  Každému psíkovi, ktorému dáte svoju lásku, Vám ju vráti stonásobne.