Po Alligator Alley a v Indiánskej rezervácii Miccosukee - Amerikou kedykoľvek...

Prenajatým autom sme sa za čas strávený  na  Floride  precestovať čo najviac. Keďže sme ale nechceli byť iba v aute, tak sme zvolili viac menej juh Floridy a to oblasť  Key West, Miami, Fort Lauderdale, Naples a  Everglades National Park  . Je to územie Floridy samá bažina a  s tak úžasnou flórou a faunou, akú nie je možné u nás vidieť ani v ZOO. Stovky druhov vtákov a aligátory vo voľnej prírode. Ale o tom inokedy.

Z Fort Lauderdale, teda od  Atlantického oceánu,  sme sa popoludní rozhodli prejsť na druhú stranu Floridy až k  Mexickému zálivu. Najlepšie a najatraktívnejšie sa nám javila tzv. "Alligator Alley" . Je to vlastne diaľnica vystavaná v bažinách, ktorá je z bezpečnostných dôvodov po celej trase ohradená niekoľkými pletivovými ohradami. I tak je zastavenie na nej prísne zakázané. Vyvaľujúci sa aligátori v bažinách za ohradami k zastaveniu nikoho ani nelákajú.

Po zaplatení viac menej symbolického poplatku za použitie diaľnice vyrážame a krátku prestávku si robíme zhruba uprostred na priestrannom odpočívadle. Žiadna obsluha a to nikde, len množstvo automatov. Na nápoje, jedlo, menenie peňazí. Denisko sa nevie nabažiť nákupov v automatoch, v ktorých rád sleduje podávanie zakúpených tovarov pohybujúcou sa mechanikou. Tak máme nápoje a jedlo v zásobe aspon na dva dni...

Po takmer celej ceste nám sporadicky prší. Neodrádza nás to v sledovaní aligátorov, ktorí sú domácimi vnímaní ako u nás mačky či psi.

Na noc vchádzame do mesta Naples. Žiadne ubytovanie dohodnuté či rezervované nemáme. Ako vždy, aj teraz sa spoliehame na množstvo motelov pri cestách. Funguje to, ubytovávame sa bez problémov v klasickom americkom moteli za 45 USD na noc. Pohodlná izba samozrejme so sociálkou a auto presne pred dverami. Mám neskutočne rád tento spôsob bývania -  je lacný okamžite všade k dispozícii a nie je potrebné z auta vyberať žiadnu batožinu. Keď niečo potrebujeme, stačí otvoriť dvere a prejsť dva kroky. Vyberáme priamo z kufra auta - akoby zo skrine.

Ráno odchádzame do mesta. Raňakujeme a smerujeme do Everglades National Park  . Z predchádzajúcej návštevy  USA  viem presne, čo budeme hľadať. Chcem rodine ukázať skutočných aligátorov v živej prírode.

Prechádzame po ceste a vidíme nápis  Indiánska rezervácia -  Miccosukee . Nedá mi, zatáčam do vnútra rezervácie. Zastavujeme hneď na maličkom námestíčku a robím fotografiu správnej budovy rezervácie. Ešte netuším, že prvú a v rezervácii aj poslednú fotografiu. Obchádzame policajnú stanicu a pomaly ideme po ulici medzi domami. Registrujem policajné auto, ktoré sa za nás okamžite zavesilo. Ideme pomaličky, sledujeme luxusné domy s krásne upraveným okolím. Sem tam pridám a následne spomalím. Policajt za nami robí presne to isté. Nepochybujem o tom, že nás sleduje. Po niečo viac ako kilometri prudko zatočím vľavo a zastavím. Policajt nás obíde a pomaly pokračuje. My sa otáčame a vraciame smerom ku vchodu do rezarvácie. Zastavujeme znovu na malom námestíčku a vidím policajtov, ako na nás čakajú. Jeden na mňa kývne a keď nereagujem, podíde bližšie. Skúmavo si premeria spiaceho malého v autosedačke, Moniku sediacu pri ňom na zadnom sedadle, mňa a samozrejme fotoaparát s teleobjektívom na sedadle vedľa mňa. Pýta si doklady. Študuje papiere z požičovne áut, naše pasy a môj európsky vodičák. Skôr si myslím, že rozmýšľa, ako sa k nám zachová. 

Otázka odkiaľ sme v momente, kedy sa pozerá na pas mi pripadá ako úvodná na nadviazanie rozhovoru. Pokračuje otázkou, prečo sme v rezervácii. Nie som prekvapený a odpovedám, že hľadáme reštauráciu. Pozerá na fotoaparát a pýta sa - na čo ti je teda tá kamera s teleobjektívom? Fotím ako turista. Turista, fotoaparát - "tak reštauráciu nehľadaj v rezervácii" - vracia nám doklady a ukazuje na východ. Reštaurácia je po pár sto metroch na hlavnej ceste. A aj tam obsluhujú indiáni - dodáva. Policajt je slušný, tón jeho hlasu  mi však jasne hovorí, že svoju asi vrodenú drzosť si radšej nechám na doma. Chápem, že som v najdemokratickejšej krajine na svete, no v rezervácii to evidentne neplatí. Poďakujeme sa a bez protestov ideme podľa odporúčania do reštiky, ktorej personál je naozaj tvorený indiánmi. Inak, o tej reštaurácii som vedel už dávno, jednoducho som chcel vidkieť, ako to s tými rezerváciami vlastne naozaj je.  Následne sa najeme a v shope si kupujem tričko a nejaké upomienkové predmety. 

Od reštaurácie plní dojmov odchádzame smerom k Everglades City. Do tohto mestečka ideme úmyselne, no nie za aligátormi. Sú tu farmy na aligátorov, ich lovci a práve tu je možné prenajať si vznášadlo s pilotom a prezrieť si bažiny národného parku.

Z minulej skúsenosti viem, že tu živých alligátorov vo väčšom počte nájdeme ťažko, preto sa presúvame o niekoľko míľ ďalej.  Chceme vidieť naozaj veľa Alligátorov a priamo tam, kde nebudú za ohradami či sklom. Teda v skutočnej živej prírode. Samozrejme, že na Floride - keď ovšem viete, kam ísť, to nie je až taký problém. Zatáčame autom na jednu z ciest vedúcich k bažinám. Zastavujemeneďaleko od tabude, ktorá je dôraznou výstrahou. Pre lepšiu predstavu, sme od akejsi bažiny asi 2 až 4 metre. Od vody nás nedelí nič iné, iba tráva. A všade popri brehoch i na nich sa vyvaľujú stovky Alligátorov. Vyhrievajú sa na slniečku, prípadne číhajú na korisť s kúskom hlavy vytrčeným z vody. Takto nehybne dokážu zotrvať aj hodiny. Nefunguje ani kamienok vhodený iba meter od nich. Ani sa nepohnú. Zaručene by pomohlo vloženie nohy či ruky do vody - ani minule a ani teraz sa k tomu nemá nik z nás.

Fotografie a video robíme úžasné - je to naozaj zvláštny pocit. Sme vydaní napospas rozhodnutiu týchto tvorov. Faktom je, že na súši nie sú si tak istí, ako vo vode. A pre istotu na aute nechávame otvorené dvere.

Začína sa stmievať a my preto vyrážame na ďalšiu cestu. Musíme sa zastaviť  niekde v meste a nájsť si ubytovanie na ďalšiu noc...