Po prázdninách je čas pozrieť sa do "kuchyne" nám najbližším "politikom"

Začína sa to rysovať. V tej "veľkej", ale aj v tzv. "malej", teda komunálnej politike. Tam hore si nie sú istí koľko mesiacov prežijú vo funkciách po skončení predsedníctva Slovenska EÚ, tu okolo nás však nami priamo volení zástupcovia vedia, že 4 roky majú prakticky neotrasiteľne zabezpečené. Teda, ak neurobia nejakú naozaj do neba volajúcu hovadinu, resp. sa nenechajú chytiť "in flagranti" pri špinavostiach, ktorých sa mnohí a vo veľa prípadoch dopúšťajú. Ak ich už odhalia, nebodaj chytia pri čine, musia mať zabezpečené aspoň to, že vyšetrovanie najlepšie  nebude, ak bude, tak s obštrukciami, prípadne pri naozaj vysokých tlakoch spoločnosti, aspoň skončí niekedy v ďalekej budúcnosti - najskôr však po voľbách.

Máme po prázdninách, polovica volebného obdobia v komunále sa blíži a tak je potrebné plniť sľuby, ktoré si čitatelia našich médií mohli priebežne čítať. Je potrebné, aby sa aj úplne bežný človek pozrel na to, ako vlastne tá komunálna politika reálne funguje. Nie teoreticky, ale pohľadom priamo do "kuchyne a receptov" tých, ktorí nám za naše peniaze doma varia to, čo chtiac nechtiac musíme jesť.

A je nevyhnutné, veci nazývať pravými menami. Bez okolkov.

Postupne sa pozrieme na to, prečo sa volený zástupca v opozícii alebo pred voľbami snaží voličom takmer "strčiť do análu" a to za využitia všetkých prostriedkov. Letáčikov, klobások, zabíjačiek, gulášov, spoločných opekačiek či SOL. A po voľbách? Nuž, pozorujeme to s úplnou pravidelnosťou už desaťročia.  Postupné, či viac menej okamžité otočenie kabáta po voľbách, názorov na komunikáciu s voličom po využití jeho hlasu, či eliminácii slobody slova aj odizolovaním sa od médií - napr. SOL  (u nás Veselický, Tomčányi či niektorí ďalší poslanci, vedľa Macho a poslanci všetci), ba dokonca nehanebným porušením dohodnutých pravidiel v niektorých prípadoch spečatených aj písomne. A to už stojí za úvahu a úplne otvorené demaskovanie toho, čo pred bežnými občanmi malo a má zostať utajené.

Politika a boj o moc je v mnohých prípadoch cestou k cieľu vládnuť a deliť  bez kontroly a s pocitom neobmedzenej moci aspoň tam, kde to nepozorný alebo apatický občan volenému zástupcovi svojim  NEkonaním dovolí. A následne sa nestíha čudovať...

Počul som, že tam, kde niet Boha, je dovolené všetko. Ja to trošku poopravím - nepotrebujem Boha na to, aby som vedel, čo je amorálne, neetické a čo si nemôžem dovoliť voči iným, ale aj voči sebe samému. O absencii akejkoľvek morálky v politike dnes už pochybovať určite netreba. Predsa len ide o moc a moc sú peniaze.

Občan netuší, akú má moc. S dostatkom informácií môže byť pre tých "hore" naozaj vážnym protivníkom...