Pokým sa totiž občana - a platí to rovnako vo vzťahu k štátu ako i samospráve – nejaký problém netýka osobne, nerieši ho.

Diskusia pod článkami týkajúcimi sa vecí verejných a to nielen z pohľadu štátu, ale aj riadenia spoločnosti na nižších stupňoch napovedá,  že väčšina občanov  naozaj verí  v samouzdravenie chorého systému,  ktorý tu od Nežnej revolúcie zavádzali a systematicky zdokonaľovali politici oblečení v tričkách všetkých farieb.

„Politici“  iné sľubujú a iné konajú a  vidíme to vždy hneď po voľbách. Rozdiely medzi siláckymi predvolebnými rečami o postihovaní zlodejov a tunelárov verejných peňazí sa rozplývajú práve vždy krátko po voľbách. Na 100% počas tzv. koaličných rokovaní, kde si nepochybne všetci navzájom   pripomenú kto na koho čo vie, rozdelia si korytá a – vládnu.

Asi je konečne na mieste otázka, či opakovanie sa toho istého scenára občana nedokáže nakopnúť. Nedokáže. Odpoveď prečo, je v podstate ľahká. Pokým sa totiž občana  - a platí to rovnako vo vzťahu k štátu ako i samospráve – nejaký problém netýka osobne, nerieši ho. A necíti potrebu riešiť ani problémy iných a to napriek tomu, že sa evidentne jedná o veci verejné a tak je vždy len otázkou času, kedy dostihnú viac menej každého z nás.

Myslím si, že je úplne bez problémov možné  povedať, že politikom v súčasnej dobe vyhovuje apatia a nezáujem voličov nielen o veci verejné, ale aj o samotné voľby, pretože oni si nevyhnutný počet voličov na seba, či znovuzvolenie zabezpečia cez rôzne výhody a naviazanie ich, ako aj ich rodín na to vedenie, ktoré je momentálne pri moci.

V komunálnej politike je tento systém viditeľný natoľko, že ho nespozoruje iba ten, kto ho vidieť jednoducho nechce.

Už na malom meste sú znateľné  prípady, kedy sú na MsÚ či v organizáciách zriadených mestom zamestnávaní rodinní príslušníci poslancov, ba dokonca rôznymi spôsobmi aj poslanci samotní. V Seredi sa problému  začneme konkrétne a hlbšie venovať hneď po letných prázdninách.

Krátko po voľbách sa zvyčajne začne mimoriadne dobre dariť nielen spriazneným firmám, ale dokonca aj neziskovkám a občianskym združeniam založeným poslancami, ich deťmi a obchodovanie môže zájsť dokonca tak ďaleko, že poslanci začnú vyznamenávať a oceňovať  aj blízkych príbuzných napr. primátora mesta. Ak opomenieme amorálnosť takéhoto konania a  rozhodneme  sa veci nazývať pravými menami, tak musíme použiť výrazy ako klientelizmus, rodinkárstvo a korupcia. Áno, aj korupcia. Nie po prvý raz verejne hovorím, že korupcia nie je len posunutie 20 dekov šunky sestričke u lekára starou babkou, ktorej bol úspešne vyliečený zápal močového mechúra. Práve spomenuté konanie v samosprávach je podstatne nebezpečnejšie pre spoločnosť a najmä pre vnímanie slobody, práva a demokracie našimi deťmi. Povedal by som dokonca, že pre naše deti  má tolerovanie takéhoto amorálneho konania fatálne následky.

Voľby sa opakujú pravidelne raz za štyri roky. Nechápem, ako môžu ľudia pri voľbách sa dopúšťajúci  vždy rovnakých chýb, chcieť dosiahnuť iný výsledok...