Pozrime sa okolo seba a následne do parlamentu...

Politici by mali konať transparentne a ich kroky by mali byt čitateľné pre každého občana.

Nie je dobré, keď prešľapy úradníkov sú  systematicky zametané pod koberec vo viere, že sa o nich prestane hovoriť, upadnú do zabudnotia a následne nebude potrebné vyvodenie sankcií za ne voči konkrétnym ľuďom.

Nie je dobrým znamením pre občanov, keď namiesto zaujatia stanoviska a prípadného ospravedlnenia sa za podivné zamestnávanie rodinných príslušníkov a dedinčanov na ministerstve, kompetentní stiahnu zoznam pracovníkov z netu. Zabudnú snáď ľudia na to, že nežijú v krajine s rovnakými prípežitosťami pre všetkých? Prepáčia, že šance na zamestnanie sa nie sú postavené na šikovnosti, vzdelaní, skúsenostiach, ale na rodinkárstve, kamarátstve a možno dokonca na krokoch s korupčným podhubím?

Nie je dobré, keď na to, aby si volení funkcionári nemuseli kaziť daňovými poplatníkmi dobre zaplatený deň v parlamente názormi samotných voličov, zakážu občanom vstup na balkón inštitúcie, ktorú každý občan má považovať za ustanovizeň, kde o pošliapavaní práv nemôžu ani len rozmýšlať. Nie to ešte bez kúska hanby práva občanov pošliapavať...

Nie je dobré, keď občan nedôveruje v krajine takmer ničomu. Keď si zvykne na klamstvo volených funkcionárov, keď sám a dobrovolne akceptuje stav, kedy už protestovať prosti neprávosti nemá sily a chuť.

A nie je dobre, keď tento abnormálny stav začne považovať za vec nemennú a tých, ktorí sa s ním odmietnu stotožniť, považuje za rypákov a somárov takmer rozvracajúcich demokratické zriadenie v krajine.

Za takmer štvrť storočie sa nám pri moci striedajú prakticky tie isté tváre. Pozrime sa okolo seba, následne do parlamentu a zamyslime sa - fakt ešte veríme, že oni Slovensko dokážu zmeniť na krajinu, ktorá bude krajinou občanov?

- - -

Je jedno, ktorá strana bola a je pri moci. Sledujem dianie v tej najnižšej politike i v tej naozaj vysokej. A počúvam ľudí okolo seba. Naozaj bežných ľudí, ktorí majú politiky po krk a za víťaztvo považujú rezignovať a nevoliť. Je to naozaj víťaztvom, a ak áno, tak pre koho?