Pred dvadsiatymi rokmi Vladimír Mečiar amnestoval teroristický čin, za ktorým má stáť štát

Slovenská republika v súčasnej dobe najmä vďaka iniciatíve poslanca  NR SR Jána Budaja žije jeho návrhom na zrušenie amnestií udelených zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom. V týchto dňoch mal premiéru a v kinách sa začal premietať zároveň aj film ÚNOS inšpirovaný touto dobou, čo mnohým z nás pripomína nevyriešenú časť vlastných dejín.

Väčšina občanov akosi nechápe nevyhnutnosť zrušenia Mečiarovych amnestií a aktivity Jána Budaja smerujúce k tomuto právnemu aktu podceňuje. Preto sme poslanca NRSR Budaja pozvali do štúdia a požiadali sme ho o rozhovor na túto celospoločensky tak aktuálnu tému. Celý rozhovor s Jánom Budajom si môžete pozrieť v priloženom videu.

Nie každému sa dostala do rúk zaujímavá kniha napísaná zločincom Mikulášom Černákom - Mikuláš Černák prečo som prelomil mlčanie. Vo svojej knihe Mikuláš Černák opisuje svoju kriminálnu minulosť a mimoriadne výstižne aj prípad únos prezidentovho syna a vraždu Róberta Remiáša.

Z knihy vyberáme toto Černákovo svedectvo:

Korumpovali sme niektorých policajtov, štátnych úradníkov, regionálnych poslancov a dokonca aj určitých prokurátorov a sudcov. Zločinu sa môže dariť len na úrodnej pôde, ktorou je majiteľ (v tomto prípade to bol štát - vláda) sám polieva. Znova zdôrazňujem že ja týmto nechcem ospravedlňovať svoje spáchané zločiny, ale koho sme sa mali báť v tej dobe, keď si sám predseda vlády objednal cez najvyšších predstaviteľov SIS únos a zavlečenie prezidentovho syna do iného štátu? SIS oslovila na sledovanie nás, podsvetie, na tento zločin a potom sami príslušníci SIS ho uniesli do Rakúska. To že to urobil najamatérskejším spôsobom, keď namiesto toho, aby ho odsledovali tí, ktorí boli na to školení - sami SIS-káry a dali ho uniesť mafii, je len vizitka tých, ktorí to zosnovali a riadili. Keď im následne došlo ako to spackali, tak dali odstrániť svedka R. Remiáša a aj tento zločin si objednali u mafie. Celé slovenské podsvetie od Košíc po Bratislavu to vedelo, tak takéhoto štátu sme sa mali obávať?

A ďalej Mikuláš Černák píše:

Aj tento našej krajine môže dodať dôstojnosť jedine a výlučne len pravda a vysporiadanie sa s minulosťou aj takého charakteru, lebo vinný nie je len ten, kto zločin spáchal, ale aj ten, kto ho kryje.

Zaujímavá je samozrejme celá kniha. No v súvislosti s týmto nateraz mimoriadne dôležitým článkom týkajúcim sa najaktuálnejšej témy súčasných dní, som považujem za dôležité odcitovať iba túto pasáž. Je to svedectvo Mikuláša Černáka, zločinca odsúdeného na doživotie, kde jasne a zrozumiteľne pomenoval vinníka týchto štátom organizovaných teroristických činov voči vlastným občanom vrátane nájomnej vraždy Róberta Remiáša.

Už po niekoľko rokov vždy koncom apríla sa spolu s priateľmi a matkou Róberta Remiáša stretáme na panychíde konanej na mieste Róbertovej smrti, pri oceľovom kríži symbolizujúcom tento neospravedlniteľný a zavrhnutia hodný teroristický čin.

Tento víkend som mal možnosť vidieť film ÚNOS pripomínajúci si práve túto dobu temna a smutnej histórie novodobých dejín Slovenskej republiky. O prípad sa zaujímam o niečo viac ako bežný občan a preto môžem povedať, že film naozaj stojí za to vidieť aj keď kompletne ho pochopiť dokáže naozaj asi len ten, kto v danej dobe žil, prípadne kto má s nespravodlivosťou štátu, štátnych orgánov či politikov osobné skúsenosti.