Sarajevo, ale aj ostatný Balkán sa z vojny spamätáva pomerne rýchlo. Ako dlho sa budeme z vlády zlodejov a gaunerov spamätávať my?

Je Veľkonočný pondelok a ja sedím v kaviarni  moderného mrakodrapu v centre Sarajeva. Syn o poschodie vyssie na vyhliadke fotografuje zmeny v meste za necely rok a ja pri dobrej káve hodnotím cestu, ktorá sa chýli ku koncu.

Tentokrát sme navštívili  Nový Sad v Srbsku, Mokru Goru, previezli sme sa unikátnou úzkorozchodnou železničkou  Šagranská osmica, v Bosne a Hercegovine sme sa stretli s vojakmi Slovenskej misie EUFOR vo Vyšegrade monitorujúcimi stále krehký mier v tomto teritóriu  Balkánu, pozreli sme si niekoľko pamiatok  zapísaných do zoznamu UNESCO a večer sme strávili v historickej časti Sarajeva, kde sme atmosféru tohto multikultúrneho mesta  vstrebávali v malebných kaviarničkách pri Salepe, originálnej bosnianskej káve, čiernom čajíku  a domácich špecialitách.

Teraz už len hodnotím a stále viac sa desím pravdy. Je asi dosť známe, že Balkán máme precestovaný pomerne slušne a tak vieme porovnávať. Práve porovnania sú dosť kruté a v neprospech vývoja na Slovensku.

Napriek tomu, že veľa ľudí z týchto krajín pracuje u nás, pozitívne zmeny sú tu viditeľné z roka na rok. Stále sa zlepšujúca cestná infraštruktúra, úroveň služieb a cestovný ruch  dnes môžeme len tíško závidieť. Bezpečnosti na cestách, úrovni značenia a bezpečnostným prvkom rozšíreným už aj v málo frekventovaných oblastiach Rumunska sa žiaľ nepriblížime ani za dvadsať rokov.  

Jednoducho oni idú dopredu. Vedia, že majú jedinečnú šancu a tá sa nepremeškáva.

Zvykne sa hovoriť - celé zle. Áno, nič iné ma v predstave vývoja na Slovensku pri pohlade na Sarajevo nenapadá. Ono totiž pred niečo viac ako dekádou mesto bolo bombardované a vo vojne zomierali ľudia. U nás na obdobný čas krajinu devastovali nie bomby, ale  "iba" arogantní a pažraví politici. 

Sarajevo, ale aj ostatný Balkán sa z vojny spamätáva pomerne rýchlo. Ako dlho sa budeme z vlády zlodejov a gaunerov spamätávať my?