"skús ho s tým domorodcom vymeniť za ten súdok s vodou..." - povedal sprievodca ukazujúc na zlatý prsteň na ruke. - تونس‎ Tūnis

Tunis (Arabic: تونس‎ Tūnis)  - Práve táto severo africká krajina sa takmer hneď po revolúcii stala obľúbenou dovolenkovou destináciou aj  Slovenských turistov. Krátkosť  trvania letu a charterové lety  CK aj z Bratislavy či  Košíc umožnili mnohým bežným Slovákom  nahliadnuť do čara historických medín plných dotieravých obchodníkov a aspoň na dobu trvania dovolenky sa preniesť na africký kontinent.My sme v tom čase

ešte dosť klasickú dovolenku absolvovali s dnes už historckou  CK  FISCHER a to ešte za čias  Václava  Fischera, ktorý bez nadsázky treba povedať, že  CK  FISCHER dostal do úplne iného levelu, na aký sme boli zbyknutí. Svedčia o tom aj tri lietadlá  BOEING  737-300   leteckej flotily  FISCHER AIR. Nebudem sa venovať tomu, ako skončila  CK FISCHER, jeho lietadlá i  samotný  Václav Fiscer,  nedá sa totiž vylúčiť zlé manažovanie  CK  Fischerovými podriadenými, vplyv politických konkurentov Václava Fischera, ktorý bol senátorom a jeho nijako neutajovaná homosexuálna orientácia.

Poviem le, že so službami  FISCHER sme boli spokojní.

Písal sa rok  2003 a je to vidieť aj na fotografiách a vlastne, aj na nás. Fischer lietal síce z Pražského letiska Ruzyne, no mali sme to s pípojným letom z Bratislavy s  ČSA. Prileteli sme do  Monastiru a odtial do  Sousse. Hotel zodpovedal prideleným hviezdičkám, bol priamo na pieskovej pláži  a k dispozícii sme mali aj hotelový bazén. V hoteli sme sa však zdržovali iba minimálne. Radšej sme mali túlanie sa po meste a to hlavne v jeho historickej časti - Medine.  Na svojský vizuál afrických miest si naozaj treba zvyknúť. O špinu aj na hlavných námestiach nie je núdza ani v typicky dovolenkových destináciách. Naozaj mimoriadne čisto vyzeralo mestečko     Port El Kantaoui. V prístave kotvia stovky výletných jácht nie chudobných domácich i turistov.

Počas pobytu sme absolvovali cestu do vnútrozemia  Tunisu, do púšte i historických častí tejto  Africkej krajiny. Unescom chránené mesto  Kairouan, jeden z najväčších amfiteátrov, Matmata, či pre nás unikát - až zo štyroch kilometrov pod Zemským povrchom čerpaná pitná voda s jej ochladzovaním.

Práve pri ceste terénnymi autami sme asi po dvoch hodinách jazdy odnikiaľ nikam zbadali domorodca, ktorý na somárikovi viezol asi 50 l súdok s pitnou vodou. Následne asi ďalšie dve hodiny sme nevideli zase nikoho a žiadne obydlie. Na moju otázku, akú hodnotu musí mať liter pitnej vody pre domorodcov v tejto oblasti, keď pre vodu musia chodť takýmto spôsobom tak ďaleko, náš domáci  sprievodca  (študoval v Prahe)  mi odpovedal spôsobom, ktorý som si zapamätal na celý život. Chytil mi ruku a ukázal na zlatý prsteň so slovami: "skús ho s tým domorodcom vymeniť za ten súdok s vodou..." Napriek tomu, že na túto tému sme viac nehovorili, dozvedel som sa mimoriadne veľa...

Videli sme domácich bývajúcich v jaskyniach v zemi, bol to v podstate skanzen  pre turistov. Zaujímavo na mňa pôsobili kontrasty - hlinené postele a jednoduché zariadenie izbičiek a elektrické zásuvky či televízne antény.

Hlbšie vo vnútrozemí sme sa na ťavách vybrali do tej skutočnej púšte a Monika nezabudla do prázdnej minerálkovej fľaše zobrať piesok ako hladká múka na pamiatku. Dodnes ho máme doma odložený.

V hoteli sme boli upozornení na to, aby sme nevychádzali mimo objekt, pretože domáci nie sú zrovna priateľsky naladení. Ani sa veľmi nečudujem. Oni si vážia každú kvapku vody a v hotelovom komplexne jej je nadostač, ba dokonca je ňou naplnený aj dvojposchodový bazén.

Prešli sme iba niekoľko sto metrov od hraníc s Alžírskom - môj návr ísť na dobrý čaj do Alžíru sa nestretol s pochopením, nakoľko v tom čase boli únosy turistov s požiadavkami výkupného v tejto krajine dosť časté.

Tunis ma síce veľmi neočaril, no stál určite za to. Po oddychu na  Africkom kontinente sma sa znovu cez Prahu vrátili v poriadku domov.

- - -

Doba sa mení a sociálne siete nielen ľudí rozdeľujú, ale aj zbližujú. Pri klasickom zastavení sa na caffe v historickej Medine  Sousse, sme sa stretli so zaujímavým človekom, majiteľom kaviarničky  OASIS. Netajím sa tým, že si rád dám kvalitné espresso. Keď som si ho objednal, majiteľ bez mrknutia okom prikývol  a na chvíľku sa vytratil z kaviarne. Neregistrovali sme dôvod až dovtedy, pokým na tácke dve pressá nedoniesol z nejakej inej kaviarne, kde ich bol pre nás kúpiť. On presso stroj jednoducho nemal.Skoro sme odpadli a dali sme sa s ním do reči. Popozerali sme si fotografie, vzal nás na strechu domu s kaviarňou, čím nám umožnil  nafotografovať netradičné zábery na Medinu  a živo sa zaujímal o  Slovensko a Európu. Nechal som mu vizitku s adresou a telefónom. S webom  www.majko.sk, ktorý mi už vtedy  (dávno pred SOL)  slúžil na prejavovanie názorov a publikovanie materiálov o cestovaní.

Iba pred niekoľkými týždňami som si na profile  FB našiel žiadosť o priateľstvo od Tunisana   menom  Khitem Hanachi. Áno, pamäť neklame ani nás a ani jeho. Možno v jeho kaviarni ešte stále visí spoločnú fotografia, ktorú som mu zarámovanú do  Tunisu poslal niekoľko dní po našom návrate domov.

Zvykne sa hovorievať, že svet je malý a aj toto je príklad, že internet dokáže nielen rozdelovať, ale ľudí aj zbližovať.

Hello Khitem Hanachi, we send greeting from Slovakia! We hope you like photos published in reporter24.sk  from our meeting in your coffee-house 10 years ago and you will be pleased with it.

Monika and Milos with son Denisko.