Slovensko v hodnotení medzinárodnej organizácie opäť kleslo. Byť "policajným" štátom nie je všetko...

V lete  2014 sme sa s rodinou vracali z dvojtýždňovej expedície po krajinách Balkánu. Mali sme za sebou 3500 km cez Maďarsko, Srbsko, Kosovo, Macedoniu, Albánsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, znovu Bosnu a Hercegovinu, znovu Chorvátsko a cez opätovne celé Maďarsko. Vždy (až na Chorvátsko) sme prešli celú krajinu a to zo severu na juh, východu na západ alebo opačne, jazdili sme po diaľniciach, bežných cestách a v každej krajine aj v centrách najväčších (hlavných) miest. Prakticky v každej z krajín sme aj prespali a to nie vo vopred dohodnutom ubytovaní, ale náhodne vybranom na základe aktuálnej potreby. Stravovali sme sa, navštevovali sme kaviarne, miestne obchody a využívali sme služby poskytované pre úplne bežných občanov.  Neskromne  si teda dovolím napísať, že môžem  z pohľadu cestovateľa objektívne vyhodnotiť stav bezpečnosti, úrovne služieb, ale aj ciest, fungovania polície a pod. v týchto krajinách. Okrem toho, všetky som navšívil už niekoľko krát, takže moje hodnotenie je určite možné považovať za objektívne.

Počas 3500 km dlhej cesty prechádzajúcej cez v podstate 9 krajín, sme neboli ani jeden jediný raz zastavení políciou. Raz v Albánsku to hrozilo, no policajt v momente  identifikovania evidenčného čísla na aute z asi 30 m vzdialenosti  z cesty odstúpil a ukázal mi, že nemám brzdiť, ale pokračovať v jazde. Nevideli sme ani jednu jedinú policajnú hliadku  číhajúcu na vodičov a to ani počas dňa a ani v nočných hodinách. Počas celej expedície sme videli jednu jedinú haváriu a aj tá bola bez zranení a došlo k nej počas dažďa v albánskych horách na ceste, akú bežný našinec z 99% nikdy v živote neabsolvuje. Inú haváriu, sme proste nevideli.

Pri návrate domov sme prekročili hranice Komárom - Komárno a na trase dlhej necelých 100 km sme zastihli 3 hliadky PZ zastavujúce autá a dopravnú nehodu kúsok pred Šaľou. 

Obdobné osobné skúsenosti máme z celého sveta - dokonca aj Bieloruska, Číny, Rumunska, Bulharska a krajín bývalého ZSSR (okrem Podnesterska, kde je aj dnes 3000 Rusov na tankoch) a okrem  niektorých krajín Afriky a Izraela. Tu však samopalmi ozbrojení policajti a vojaci pravidelnej armády číhajú na teroristov (fakt na skutočných teroristov) a nie na vlastných občanov a turistov, ktorých majú záujem skasírovať za každú blbosť. Aj za expirovanú lekárničku, keď už nič iné na aute a vodičovi nenájdu.

V týchto dňoch sú medializované informácie, ako uspela naša krajina v správe Svetového ekonomického fóra zaoberajúcej sa konkurencieschopnosti v turizme aj v oblasti bezpečnosti. Svetové ekonomické fórum správu uverejňuje každé dva roky a do hodnotenia sa zapojilo  136 krajín. V rebríčku hodnotenia  Slovensko obsadilo až 54. miesto. Riziko terorizmu je u nás síce minimálne, podľa správy však  škody spôsobujú násilné trestné činy (61. miesto) a najväčšiu „zásluhu“ na našej neslávnej pozícii má hodnotenie spoľahlivosti našej polície. Tu  sa krajina umiestnila až na 100. mieste. Podľa informácií publikovaných  na  etrend.sk, "horšie vysvedčenie dostali v Európe len polície v Bulharsku, Moldavsku, Rusku a na Ukrajine."

No pekne... Niekde sa stala chyba. Niečo u nás nefunguje. Ja verejne tvrdím, že nie je chybou vždy prístup policajtov vo výkone, aj keď tí sú na očiach a v styku s občanmi najviac, ale vo vedení PZ na všetkých úrovniach a hlavne - v súčasnom systéme fungovania policajného zboru.

Dopravných nehôd máme stále viac, štatisticky však nie všetko je vykazované ako dopravná nehoda. Objasnenosť trestnej činnosti štatisticky tiež nemusí vychádzať zle, no štatistika nehovorí nič o nenahlásených násilných skutkoch, vykrádačkách či protipávnom konaní voči občanom pre mimoriadne vysokú nedôveru občanov v políciu, ministra vnútra, prezidenta PZ a justíciu.

Znovu raz žijeme v bubline, v ktorej sa kompetentní snažia nechať iba im vyhovujúci obsah. Oná bublina ale poletuje medzi ďalšími a ich obsah v sebe kumuluje nespokojnosť a frustráciu. Stále viac ľudí prestáva veriť nielen v systém, ale už aj v možnosť nápravy spoločnosti ako takej. A stále viac občanov začína verejne tvrdiť, že radšej zoberú spravodlivosť do vlastných rúk, akoby mali čakať na štát.

Priatelia, čo si myslíte, dokedy bude para v kotli len bublať a kedy dôjde k vyrazeniu dekla zakrývajúceho tú neskutočnú špinu pred ostatným svetom ?