Stále viac ľudí akoby plakalo za starým režimom zožierajúcim aj Československo do roku 1989.

Stále viac ľudí ako by plakalo za starým režimom zožierajúcim aj  Československo do roku 1989. Hovoria, vlastne hlavne píšu vo svojich statusoch na sociálnych sieťach, ako bolo pred revolúciou dobre, aké sociálne istoty ľudia mali a ako neskutočne nám tí na tribúnach pred viac ako štvrť storočím ublížili.

Až komicky pôsobí, keď práve tie socializmus a diktát jednej strany najospevujúcejšie komentáre čítam na sociálnej sieti vytvorenej kapitalistom,  napísané na technike, ktorá by bez zmeny režimu pre bežných ľudí dostupná jednoducho byť nemohla a v legislatívnom prostredí vôbec umožňujúcom  svoje názory pubikovať verejne a pri aspoň elementárnom pude sebazáchovy aj beztrestne.

Pomerne značnú časť svojho života som prežil práve v socializme a tak netvrdím, že niektoré vymoženosti  existovali. Napríklad lacné bývanie, relatívne lacné autá vyrobené v krajinách bývalého „Sovietskeho bloku“ – aj tie ale na poradovník tak, ako napr. cement, tehly, vápno, toaletný papier či mandarinky a kubánske pomaranče. Ale tie len pred Vianocami.  Spomeniem aj bezúročné mladomanželské pôžičky a napríklad aj zdravotníctvo fakt zadara.  Pozor! Pre objektivitu musím uviesť aj fakt, že úroveň ako bývania, tak cestovania v rámci soc bloku a zdravotníctva bola  zodpovedajúca cene. Teda v porovnaní so západnými krajinami – otrasná.

Už teraz som si istý, že veľa ľudí hľadajúc argumenty proti protestuje. Prosím, skúste si spomenúť na úroveň bývalej  socialistickej  NDR a kapitalistickej NSR. Navštívil som osobne niekoľko krát ako pred revolúciou, tak NSR ešte pred zjednotením  Nemecka, takže si môžem dovoliť písať tak, ako píšem.  Nemcov stálo vyrovnávanie životnej úrovne po zjednotení krajín miliardy DM a úplne sa im rozdiely odstrániť nepodarilo vlastne doteraz.

Úrovni života v Čaučeskovom Rumunsku  a Živkovovom Bulharsku sa budem venovať v inom článku.

Komunisti a súčasní podporovatelia tejto zvrátenej ideológie zabúdajú, že v porovnávaní vytŕhajú z kontextu to, čo im vyhovuje a opomínajú to, čo im umožňuje vôbec niečo porovnávať.  Alebo si snáď myslia, že sloboda slova a demokracia sú zlúčiteľné s minulým komunistickým režimom?

 Veľa ľudí dnes nadáva na ponovembrový vývoj aj na Slovensku a tvrdí, že demokraciu nemáme. Zároveň však neváhajú hrdo vyhlásiť, že voliť nechodia a na tomto „zločineckom“ systéme sa podieľať nebudú. Pýtam sa ich teda – nie je demokracia o zodpovednosti jednotlivca a vláde väčšiny ľudí? A nie je systém postavený na dobrovolnosti a to nielen pri voľbe, ale aj opačne, teda pri vzdaní sa práva voliť v prospech iných?

Iba nedávno som mal debatu s niekoľkými mladými ľuďmi, ktorí tvrdili, že voliť nechodia a fakt na to boli hrdí. Keď som sa ich spýtal, či by podľa nich boli voľby platné (extrémne) vtedy, kedy by prišlo hypoteticky voliť  iba  150 kandidátov do NR SR    a každý by zvolil sám seba, nechápali. Na tomto príklade pochopili, že voľby sú dôležitým prvkom demokracie  a že každý hlas od roku  1989 je dôležitý.  

A ešte niečo je dôležité. Pri voľbách myslieť a hodnotiť každého kandidáta, ktorému volič dá hlas individuálne a na základe jeho postojov a konania nie len v predvolebnom období, ale počas aspoň 20 rokov dozadu.

Áno, socializmus sa môže zdať lepším zriadením, no len pre tých, ktorí nie sú schopní alebo ochotní akceptovať   svoju mieru zodpovednosti nad svojim životom  a vývojom spoločnosti. Môžu a nepochybujem o tom, že aj budú velebiť ľudia, ktorí sú radi, keď za nich rozhodujú a za rozhodovanie berú zodpovednosť iní. Ja k nim však našťastie nepatrím...