Stále viac ľudí hovorí, že za socializmu sa mali lepšie...

Žijeme fakt v divnej dobe. Napriek viac ako štvrť storočiu od revolúcie, stále viac a viac ľudí kričí, že za sociku bolo lepšie. Argumenty dávajú len všeobecné a aj to len týkajúce sa určitých naoko pozitív, negatíva ktorých nebolo málo - ignorujú. Prečo je tomu tak?

Mám pocit, že stále viac ľudí nezvláda sústavne sa zvyšujúci tlak na úplne každodenný život s to zo všetkých strán. Prakticky žiadne sociálne istoty, nutnosť denne zápasiť o prežitie v konkurencii ako pri podnikaní, tak v práci, zvyšovanie cien, časté menenie zákonov a pravidiel, informácie o kradnutí a tunelovaní daní pochádzajúcich z práce občanov a dnes už každodenný výsmech politikov občanom priamo do tváre. Na jednej strane ľudí chápem, no na strane druhej sa pýtam, prečo sa nepostavia na odpor a prečo všetky neprávosti tolerujú?

Iba pred niekoľkými mesiacmi som v jednej z kaviarní v centre Kyjeva pri ceste z Donbasu napísal tento článok: http://www.seredonline.sk/clanky/podstata-korupcie-je-v-nasej-tolerancii-voci-nej/

Práve v tomto článku som sa snažil otvorene poukázať na dnes asi najväčší problém spoločnosti - korupciu a to na všetkých úrovniach jej riadenia. Áno, práve korupcia stále a všade a všeobecná tolerancia voči nej spôsobuje u najširšej časti populácie pravdepodobne najväčšíe problémy. Niekde v diskusii pod článkom som napísal:

"korupcia má totiž viacej tvárí, ako len dvadsať dekov šunkového salámu starou babkou podstrčeného lekárovi pred vyšetrením nachladnutého močového mechúra. "

Korupcia v politike, samosprávach a na úradoch dosiahla nekontrolovateľných rozmerov. Dnes je podľa mňa krajina v stave, že už nie je najnebezpečnejšie samotné korupčné konanie jednotlivcov či skupín, ale to, že niet vôle právnou cestou toto konanie postihovať a už uvedené všeobecné tolerovanie korupčného správania. Vidíme to aj v diskusiách - stále viac diskutujúcich neodsudzuje tých, ktorí sa korupčne správajú, ale kritiku zameriavajú na tých, ktorí korupciu odhaľujú, poukazujú na ňu a tým svojim spôsobom "poškodzujú záujmy" mnohých ľudí priamo či nepriamo do profitu z korupčného konania zapojených.

Denne sme svedkami toho, že v obecných či mestských zastupiteľstvách sedia poslanci, ktorí vlastne ani nevedia, na čo tam vlastne sú. Keby sa ich človek spýtal na obsah zloženého sľubu a porovnal by ho s ich konaním, niežeby sa museli červenať, ale mnohí by mali sedieť nie na zastupiteľstvách, ale v base.

Zo spoločnosti sa až príliš rýchlo vytratila morálka a znovu začalo platiť to staré socialistické "kto neokráda iného, okráda svoju rodinu." Toto samozrejme umožnila všeobecná atmosféra v spoločnosti a výrazná apatia väčšiny občanov majúcich pocit, že súčasný stav jednoducho nezmenia.

Volení zástupcovia nejdú príkladom, niektorí (napr. starosta obce Šintava Miroslav Holička)  dokonca verejne a bez kúštička hanby vyhlasujú, že zákon porušia, lebo im za jeho porušenie nehrozí žiadna sankcia. Ďalší (napr. primátor mesta Sereď Martin Tomčányi)  verejne porušovanie zákonov dokonca aj mestom obhajujú. Starostka obce Brunovce Júlia Masárová si dovolí mariť voľby a takto by som mohol menovať ešte dlho. Skúseností zo samospráv máme v OZ dostatok. Jedno majú títo starostovia a primátori spoločné - utekajú pred občanmi, bránia sa verejnému vystupovaniu na kamery médiam u ktorých nemajú istotu v položených otázkach, neodpovedajú na otázky občanov v citlivých veciach  a niektorí dokonca sabotujú aj zákon  211/2000 Z.z. o Slobodnom prístupe k informáciam. Asi vedia prečo. V mnohých prípadoch to vedia aj občania a tolerujú im to. Faktom je, že pokiaľ nezasiahnu, veci sa nezmenia. Oni totiž vždy budú robiť iba to, čo im občania dovolia.

Socializmus vyhovoval ľuďom, ktorí sú ochotní svoj život podriadiť systému striktne určujúcemu pravidlá a vodcovi určitým spôsobom diktujúcemu, čo občan môže a čo nie. Čo je správne a opačne. To však v demokracii nefunguje. Demokracia je o právach a povinnostiach každého jednotlivca individuálne a demokracia počíta s aktívnym  zapojením sa občanov do riadenia spoločnosti. A to ako pri voľbách, tak po nich. Keď to občan zanedbá, postupne vznikne to, čo žijeme dnes. Ale to sme znovu na začiatku toho istého príbehu...