Súčasné "internetové deti" a knižná dnes už klasika

"Internetové deti" budeme môcť nazvať generáciu, ktorá dnes navštevuje základnú, prípadne strednú školu. Minimálny pohyb, málo čítania klasických kníh,  zato však dokonalé ovládanie mobilných telefónov, počítačov a tabletov.

Už od jedného roka dieťaťa pozorujeme, ako intuitívne sa vysporiadava s dialkovým ovládačom televízora a v druhom roku z pravidla nemá problém maličkými prštekmi vyťukať na dotykovej obrazovke rodičovského mobilu  takmer čokoľvek. U detí klesá všeobecný prehľad a záujem o reálne poznanie vecí - google predsa všetko nahradí. Nie je to uplne  tak. 

Od najnižšieho veku svojho syna učíme cestovať, poznávať svet vlastným videním, pri tom sa orientovať nielen podľa GPS navigácie, ale aj klasických tlačených máp. Na väčšine expedícií sa orientácii práve podľa máp totiž nevyhneme. Podľa možnosti chceme, aby sa naše dieťa venovalo sa nielen technike, ale aj získavaniu informácií z klasických kníh a čítaniu príbehov, na ktorých sme vyrastali my. Áno, doba sa zmenila, no knižnica zostane knižnicou a kniha knihou naveky.

V mojej pracovnej knižnici náš syn už dávno dochádza do styku asi so štyrmi tisíckami kníh. Nie však cestopisy a encyklopédie sú v jeho veku najvhodnejším čítaním.

Od dieťaťa som neskutočne veľa času trávil v Mestskej ľudovej knižnici najskôr v Seredi, kde sa pre knižnicu priestory v starom kaštieli hodili oveľa viac ako tie súčasné a počas štúdia v Krajskej knižnici v Trenčíne. Vyrastal som na Troch pátračoch a Sherlockovi Holmesovi. To vidím ako cestu aj pre súčasné deti. Teda, aspoň z časti. A preto sme so synom navštívili práve knižnicu, v ktorej ani táto pre deti klasika nechýba. Odporúčame. Denisko začal prvou časťou.