Súd si skasíroval 400 Eur súdneho poplatku a viac ako rok nie je schopný vytýčiť ani prvé pojednávanie

Vnímanie života spoločnosti v podstate každým občanom je veľmi individuálne a závisí od jeho spoločenského postavenia, druhu činnosti, ktorú vykonáva, čím sa živí, od jeho záujmov, či od toho, akým štýlom života žije. Do roku 1989 sme boli všetci v podstate šablónovito vohnaní do určitého štýlu života, v ktorom sa nik nemusel zaujímať o fungovanie trhu, ekonomiky, o to či bude mať najbližšie mesiace on a jeho rodina z čoho žiť. Všetko bolo akosi automatické, zabezpečené a vopred nalinkované.

Práve revolúcia a prechod do trhového hospodárstva prakticky zo dňa na deň spôsobili vznik podnikateľského sektoru, nových legislatívnych noriem a výrazné zmeny potrieb celej spoločnosti. Dnes už vieme, že je škoda, že práve tú legislatívu tvorili ľudia do určitej miery vo svoj prospech resp. tak, aby jednotlivé paragrafy boli natoľko ohýbateľné až v mnohých prípadoch úplne strácajú zmysel.

V minulom režime sa bežný občan mohol stretnúť so súdom jedine ak pri rozvodovom konaní, alebo vtedy, keď sa dopustil protiprávneho konania. Doba súčasná však priniesla nespočetné množstvo situácií kedy je zásah spravodlivosti a nezávislých "rozhodcov" mimoriadne dôležitý pre zabezpečenie vymáhateľnosti práva fyzických i právnických osôb. Povedané inak a jednoduchšie, aj dnes sú síce ľudia, ktorí sa so súdmi v živote nestretnú, no sú aj tisíce podnikateľov, ktorí sa bez rýchleho a účinného zásahu štátnej moci - súdnictva napr. k svojim pohľadávkam nikdy nedostanú. Ono je otázne či budú úspešní aj na základe rozhodnutia súdu tento papier pokiaľ ho budú mať v rukách dostatočne zavčasu im však šance získať svoje peniaze môže výrazne zvýšiť.

Je smutné, že nás už ani neprekvapujú informácie v médiách, ktoré hovoria o tom, že vymáhateľnosť práva na Slovensku je takmer nulová. Ešte smutnejšie je, že tieto informácie väčšina z nás prijíma podobne, ako správu o tom, že dnes svieti slnko či prší. Závažnosť informácie pre krajinu a život v nej je však mimoriadne dôležitá a v uvedených prípadoch závratne rozdielna.

Konkrétne: Niekedy začiatkom novembra  2011 som advokátskej kancelárii v Nitre podpísal plnú moc ohľadom vymáhania konkrétnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy vo výške 200 000,- Sk. Advokátska kancelária 21.11.2011 vypracovala a následne na Okresný súd v Trnave podala "Návrh na vydanie platobného rozkazu" o zaplatenie 5406,28 Eura s príslušenstvom. Zbytočné je kopírovať niekoľko stranové právne vydôvodnenie, dôležitý je návrh na platobný rozkaz, kde: odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 638,78 Eura + úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 11.12.2008 až do zaplatenia. Odporca je taktiež povinný zaplatiť trovy konania celkovo vo výške 945,56 Eura.

Pokračujeme ďalej. Súd spravidla do niekoľkých dní až týždňov vyzve navrhovateľa, aby zaplatil súdny poplatok čo sa aj stalo. Na účet Slovenskej republiky som zaplatil 398,00 Eur. Pre zvýraznenie podstatného pripomínam, žaloba bola na Okresný súd v Trnave doručená koncom roka 2011. Dnes máme 27.03.2013 relatívne príjemný čas stredajšieho obeda a do dnešného dňa Okresný súd Trnava nevytýčil ani prvé pojednávanie vo veci.

Pýtam sa preto, akým právom odo mňa vo veci poškodeného náš štát pýta v podstate 400 Eur vopred za služby a servis, ktorý nie je schopný plniť ani po viac ako roku ? Kedy môžem očakávať, že bude nezávislým súdnictvom tejto krajiny vydaný rozsudok, kedy môžem očakávať, že si sudca alebo sudkyňa komu bol môj prípad pridelený začne plniť voči občanovi svoje povinnosti ? Akým spôsobom sú hodnotení sudcovia za prácu, na ktorú sa im okrem nie nízkych poplatov skladáme aj vo forme daní ? A pýtam sa ďalej. Vie si niekto predstaviť ako by vyzeralo a čo by spôsobilo napr. auto, keby jednotliví pracovníci podieľajúci sa na jeho výrobe si svoju prácu vykonávali tak, ako niektorí sudcovia v našom právnom systéme ?

Dnes asi každý z nás má v rodine nejakého podnikateľa, ktorý má problém s vymáhateľnosťou práva a s vymožením peňazí, ktoré zarobil, zdanil a napriek tomu si ich užíva niekto iný. Nie je na mieste otázka dokedy ?

Riešenie: Možno jednoduchým riešením by bolo, keby bola legislatíva upravená tak, že súdne poplatky štát/súd dostane až vtedy, keď je meritórne rozhodnuté vo veci. Znamenalo by to, že by sa aj sudca musel snažiť nenaťahovať spory za peniaze v prvom rade vo veci poškodeného na roky, ale keby chcel každý mesiac výplatu musel by za ňu aj odviesť príslušnú prácu.