Systematická morálna a ekonomická likvidácia krajiny pokračuje

Polovica roka 2014 je pomaly za nami, spolu s mnohými významnými i keď občanmi podcenenými občanmi majúcimi priamy dopad na ich súčasný i budúci život. Mám na mysli iba nedávne prezidentské voľby a o niečo dávnejšie voľby do VÚC. V obidvoch prípadoch sa občania v podstate vzdali svojho práva rozhodnúť kto bude ich krajinu reprezentovať, kto bude rozhodovať o tom ako oni budú žiť, kto bude nás občanov zastupovať v medzinárodných inštitúciách a v neposlednom rade kto ďalší z pomedzi vyvolených sa stane ešte vyvolenejším a bude zabezpečený do konca života. Možno dokonca na niekoľko generácií. Rozhodli však zároveň aj opačne. A čo je smutné, dá sa povedať, že vlastne nerozhodli tí, ktorí voliť boli, ale opätovne nevoliči. Teda tí, ktorí voľby odignorovali z rôznych dôvodov. Je to za nami a najbližšie štyri či päť rokov budeme opätovne počúvať po krmách a v rodinných diskusiách, čo všetko by sme chceli inak, čo by malo byť inak, len si nepriznáme, z akého dôvodu to inak nie je a prečo to inak byť nemôže.

V týchto dňoch sme mimo iné minuli aj každoročný Deň daňovej slobody, ktorý nám napovedá, že zostatok roka teoreticky budeme robiť na to, aby sme na tomto svete mohli prežiť. Doteraz sme robili na to, aby mohli prežiť úradníci, volení funkcionári, štátom platené zložky, celá nevýrobná sféra financovaná z daní daňových poplatníkov a samotný štát. Skoro pol roka. Je to krátka doba na to, aby človek rozmýšľal nad tým, kto a ako narába s jeho zarobenými peniazmi ?

V médiách sa opätovne objavila správa o ďalšej finančnej pomoci skrachovanému Grécku. Opätovne sa politici vyjadrili, že pomoc je nevyhnutná a tentokrát by nemala presiahnuť 10 miliard Eur. Nebudem sa už odvolávať na články, ktoré som písal ako počas krízy v Grécku a štedrého dotovania ich systému Európskou úniou ani veľmi pripomínať mnou publikovaný článok pred poskytnutím prvej finančnej pomoci, kde som priamo uviedol dôvody, prečo túto pomoc neposkytnúť. Potvrdili sa totiž všetky moje obavy ako opodstatnené a spôsobom, ktorý politici zvolili boli poškodení nielen obyvatelia ostatných krajín EÚ ale aj samotní Gréci. Z miliárd zaplatených nami všetkými totiž oni samotní dostali minimum, chudáci tam žobračia  presne tak ako u nás a profit majú chamtiví bankári (a nielen grécky) a politici, ktorí desiatky rokov robili a rozhodovali tak, že vyhrotenie stavu vyžadujúceho si pomoc umožnili a sú pri moci dodnes. Čím to je ? Sú ľudia naozaj tak extrémne sprostí alebo slepí, keď nedokážu pochopiť čo a prečo sa s nimi deje a kto to všetko má na svedomí ?

V týchto dňoch zmaturovali dve hudobne nadané dcéry jedného z mojich veľmi dobrých známych. Ich uplatenie by ideálne bolo na konzervatóriu a následne napríklad v pedagogike alebo umení. Obidve sa rozhodli ísť robiť upratovačky do Talianska, namiesto štúdia zarobiť peniaze a uchytiť sa tam po vzore svojho brata, ktorému ako kuchárovi-čaštníkovi žiaden štátny úradník ani volený funkcionár nechce siahať na jeho tringelty získané od spokojných zákazníkov, nezvyšuje mu poplatky, odvody a dane podľa toho ako sa vyspí, prípadne ako jeho kolegovia s verejnými financiami šafária, nešikanuje ho žiadna obchodná inšpekcia počítaním varečiek, misiek a táciek, s ktorými pripravuje jedlá pre spokojných zákazníkov jedného z desiatok plne vyťažených hotelov v Alpách.

Žiaľ podobné či veľmi blízke stanoviská za posledné mesiace počúvam od každého mladého človeka, ktorého rodič protekčne nenatlačí do niektorého z úradov, do niektorej z s.r.o.-čiek patriacich mestu, či na niektorý zo súdov podobne ako to už vo veľa prípadoch urobili iní s nie malou vlastnou rodinou.

Slovensko nie len že vymiera, ale aj vďaka chrapúnskym metódam väčšiny volených funkcionárov a úradníkov prichádza o tých ľudí, ktorí by v budúcnosti svojim myslením mohli krajinu postaviť na nohy. Nakoniec tu zostanú dôchodcovia a ľudia neschopní, v zahraničí neupotrebiteľní, prípadne tí, na ktorých protizákonné konanie bola účelovo vymyslená legislatíva prikrátka. Toľkokrát opakované " posledný odchádzajúci nech zhasne" sa naozaj stáva realitou.